Nechajte si zasielať novinky priamo do Vašej emailovej schránky. Stačí ak vložíte svoj email a stlačíte "prihlásiť".
Pre ľudí, ktorí sa chcú zapojiť do evanjelizácie, ale nevedia ako, sme pripravili letáky pre verejnosť, ktoré si môžete stiahnuť a vytlačiť, prípadne šíriť ďalej.
Vyhľadajte si na tejto stránke frázu či slovo, ktoré neviete nájsť.
Túžiš poznať Boha bližšie? Hľadáš mladý kolektív ľudí s ktorými by si študoval Písmo Božie a základné témy Biblie, zaujímavosti zo sveta, dôkazy existencie Boha v matematike, fyzike a vede? Pridaj sa k nám a študuj s nami Písmo!

Potrebuješ sa porozprávať? Napíš mi a môžeme sa stretnúť na skype. Nikdy nie si sám!

 
1 Jn 3:1 - " Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho."
Objednajte si zdarma a nezáväzne knihu Veľký spor vekov od autorky Ellen Gould Whiteovej. Vyplňte do formulára Vaše kontaktné údaje a my Vám obratom pošleme knihu poštou na Vami uvedenú adresu. Kniha i poštovné sú úplne zadarmo.
Objednajte si zdarma a nezáväzne knihu Veľký spor vekov od autorky Ellen Gould Whiteovej. Vyplňte do formulára Vaše kontaktné údaje a my Vám obratom pošleme knihu poštou na Vami uvedenú adresu. Kniha i poštovné sú úplne zadarmo.
Získajte zadarmo jednu z najrozšírenejších kníh na svete "Veľký spor vekov". Dozviete sa o histórii, súčasnosti a tiež budúcnosti tohto sveta. Viac informácií nájdete TU.

O projekte          Objednať
Aj napriek nespornému historickému dopadu Ježišovho vystúpenia zostáva jeho postava zahalená nejedným tajomstvom. Je spojená s tými najhlbšími túžbami a očakávaniami. Kniha i poštovné sú úplne zadarmo.
Aj napriek nespornému historickému dopadu Ježišovho vystúpenia zostáva jeho postava zahalená nejedným tajomstvom. Je spojená s tými najhlbšími túžbami a očakávaniami. Kniha i poštovné sú úplne zadarmo.
Nikto nemal toľko nasledovateľov, ale aj toľko prenasledovateľov. Viac informácii nájdete TU.

O projekte          Objednať
Bezejmennýtj.jpg
Boj bibliu - Zmeny v Božom Slove - Totálny útok
- Boj o Bibliu trvá dodnes, zmenila sa len forma. Hlavné prúdy biblických rukopisov. Origenes, Eusébius - gnostické učenie sa vkráda do kresťanstva. Vulgáta a Arianizmus. Alexandrijská knižnica - centrum okultizmu. Apokryfy.
Clipboard01.jpg
Zjavenie - Nevesta, šelma a Babylón
- Dokument strháva závoj skrytej histórie, vzniku Babylóna, odhaľuje pravdu o prenasledovaní Kristovej nevesty a totožnosť šelmy. Najkontroverznejšia kniha, ktorou sa zaoberá dokument dekódujúci vízie Zjavenia.
Clipboard01.jpg
Rajská záhrada Eden - Evolúcia vs kreacionizmus
- Je možné aby boli predpotopní ľudia vysoký viac ako 3 metre, vedeli o elektrickej energii, či metalurgii viac ako my dnes? Udiala sa vôbec potopa? Prečo sa v knihách nachádzajú falošné vedecké "fakty" podporujúce darwinovu teóriu? Milióny rokov - moderná rozprávka pre deti.
Clipboard01.jpg
Kázanie na hore - Peter ty si skala ..
- Čo mal Kristus na mysli, keď s Petrom hovoril o skale, na ktorej postaví svoju Cirkev? Akým spôsobom sa Ježišovo kázanie na hore premietlo do udalostí spojených s jeho ukrižovaním?
Clipboard01.jpg
Pátranie po sobote vo Vatikáne
- Samuele Bacchiocchi bol jediný nekatolík ktorý vyštudoval Pontifikálnu Gregoriánsku univerzitu vo Vatikáne. Vo svojej dizertácii dokázal, že zavedenie nedele je po-apoštolský fenomén a nemá biblické opodstatnenie.

Ktoré videá Vás oslovili najviac?

Archeológia (71 | 14%)
Babylon (13 | 3%)
Biblistika (12 | 2%)
Boží zákon (21 | 4%)
Cirkev (5 | 1%)
Dejiny a história (24 | 5%)
Doba konca (61 | 12%)
Ekumenizmus (12 | 2%)
Hudba (23 | 5%)
Ľudské vzťahy (13 | 3%)
Nebeská svätyňa (18 | 4%)
Odev a ozdoby (12 | 2%)
Potopa (18 | 4%)
Proroctvá (14 | 3%)
Sekty (4 | 1%)
Tajné spoločnosti (12 | 2%)
Veda a viera (31 | 6%)
Zdravie (14 | 3%)
Životné skúsenosti (49 | 10%)
Luk 21:28
Keď sa toto začne diať, vzpriam­te sa a po­z­dvih­nite hlavy, pre­tože sa pri­bližuje vaše vy­kúpenie.
Počet klimatických katastrof 1980 – 2011
Počet klimatických katastrof 1980 – 2011
Priemerná globálna teplota 1860 – 2000
Priemerná globálna teplota 1860 – 2000
Počet distribuovaných Biblií 2009 – 2011
Počet distribuovaných Biblií 2009 – 2011
1900 - 2010

1900 - 2010

Prírodné katastrofy
Obsah CO2 2007 – 2010
Obsah CO2 2007 – 2010
Teplota 1850 – 2010
Teplota 1850 – 2010
Zemetrasenie o sile Magnitudy 6 a viac 1900 - 2011
Zemetrasenie o sile Magnitudy 6 a viac 1900 - 2011
Tornáda v USA 1950 – 2011
Tornáda v USA 1950 – 2011
TOPlist

Stránka rozšírená 14.8.2013
Heaven_and_Hell___Wallpaper_by_RedXen.jpg
Evanjelium podľa Jána:

Jn, 1-29
„Keď na druhý deň (Ján Krstiteľ) videl, ako k nemu prichádza Ježiš, zvolal: „Hľa, Boží Baránok, ktorý sníma hriech sveta. Toto je ten, o ktorom som hovoril: Po mne prichádza muž, ktorý je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“

Jn,17,1-5
„Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista. Ja som ťa oslávil na zemi: dokončil som dielo, ktoré si mi dal vykonať. A teraz ty, Otče, osláv mňa pri sebe slávou, ktorú som mal u teba skôr, ako bol svet.“

Ako mohol mať Ježiš nejakú slávu u Otca skôr ako bol svet, keby bol iba slnečným bohom. Pred stvorením sveta a tým pádom aj slnka by to bolo nemožné... Ježiš bol predsa podľa tohto textu skôr, ako svet (teda i slnko)...
Napriek tomu je každá zmienka o „svetle“ v Biblii autorom Zeitgeistu dobrá, aby „dokázala“, že Ježiš je slnečný boh. Napríklad:

Jn 9:5
„Kým som na svete, som svetlo sveta.“
Tento z kontextu vytrhnutý Ježišov výrok však objasňuje iná časť toho istého evanjelia podľa Jána, hneď na začiatku :

Jn 1
„Na počiatku bolo Slovo a Slovo bolo u Boha a to Slovo bolo Boh. Ono bolo na počiatku u Boha. Všetko povstalo skrze neho a bez neho nepovstalo nič z toho, čo povstalo. V ňom bol život a život bol svetlom ľudí. A svetlo vo tmách svieti, a tmy ho neprijali. Bol človek, ktorého poslal Boh, volal sa Ján. Prišiel ako svedok vydať svedectvo o svetle, aby skrze neho všetci uverili. On sám nebol svetlo, prišiel iba vydať svedectvo o svetle. Pravé svetlo, ktoré osvecuje každého človeka, prišlo na svet. Bol na svete a svet povstal skrze neho, a svet ho nepoznal. Prišiel do svojho vlastného, a vlastní ho neprijali. Ale tým, ktorí ho prijali, dal moc stať sa Božími deťmi: tým, čo uverili v jeho meno, čo sa nenarodili ani z krvi, ani z vôle tela, ani z vôle muža, ale z Boha. A Slovo sa telom stalo a prebývalo medzi nami. A my sme uvideli jeho slávu, slávu, akú má od Otca jednorodený Syn, plný milosti a pravdy. Ján o ňom vydal svedectvo a volal: „Toto je ten, o ktorom som hovoril: Ten, čo príde po mne, je predo mnou, lebo bol prv ako ja.“ Z jeho plnosti sme my všetci dostali milosť za milosťou. Lebo ak zákon bol daný skrze Mojžiša, milosť a pravda prišli skrze Ježiša Krista. Boha nikto nikdy nevidel. Jednorodený Boh, ktorý je v lone Otca, ten o ňom priniesol zvesť.“

Vety v citáte nie sú zvýraznené náhodou. Upriamujú nás k podstate toho „svetla“ o ktorom hovorí celá Biblia. Tým svetlom je Ježiš, Slovo, ktoré sa stalo telom. V tomto Slove bol život, ktorý sa stal potom svetlom ľudí. Nie nejaké slnečné svetlo je životom, ale Slovo, ktoré dáva život je tým svetlom, čiže Boh sám.
Snáď som to napísal dostatočne zrozumiteľne, aby to pochopila väčšina disponujúca „jasnou“ hlavou. Ako hovorí uvedený citát, Boha nikto nikdy nevidel, Ježiš nám však o ňom priniesol zvesť. Lenže Slnko vidia všetci, preto aj z tohto dôvodu nemôže byť Ježiš jeho poslom. Slnko je spolu s Mesiacom len svetlom, ktoré stvoril Boh na oddelenie dňa a noci, ako to spomína biblická Genezis. Boha v ktorého veria kresťania teda nevidno na oblohe...


XI. Ježiš a "vek Rýb"

Snaha autorov Zeitgeistu „zastrologizovať“ Bibliu však týmto nekončí...
Astrológovia a s nimi autori filmu veria, že každému so znamení zverokruhu patrí jeden astrologický vek. Ježišovi podľa nich patrí tzv. vek Rýb. Svoje názory sa snažia podložiť citátmi z Biblie, ktoré majú údajne svedčiť v ich prospech. Veď aj kresťania sa vraj oddávna spoznávali podľa tajného znaku, nakreslenej ryby. Je to však dôkazom, žeby vyznávali astrologický vek Rýb? Sotva...

Ryba sa grécky i latinsky povie Ichthys. Pre kresťanov to bola známa skratka nasledujúceho gréckeho spojenia : I esus - Ch ristos - Th eos - H y os – S ótér = Ježiš Kristus Boží syn spasiteľ
http://en.wikipedia.org/wiki/Ichthys
Nepopieram, že znak ryby môže mať v inom náboženskom kontexte odlišný význam, ale v kresťanskom kontexte ma len jediný význam a to ten vyššie uvedený...
Navyše súhvezdie Ryby sa graficky znázorňuje pomocou dvoch rýb (sú to totiž viaceré Ryby), kým kresťania kreslili vždy len jednu... Nejde teda o žiadny naivne „prevzatý“ pohanský symbol, ale o dobovú, zasväteným ľuďom dobre známu slovno-grafickú hračku, používanú ako poznávacie heslo. Ani Mojžiša, (ako Zeitgeist tvrdí) nepodráždilo postavenie modly Zlatého teľaťa Židmi preto, lebo by predstavovalo symbol končiaceho veku Býka... Podľa astrológov z Zeitgeistu nasledoval po veku Býka, vek Barana a vraj preto Židia majú zvyk trúbiť na baraní roh. Ja si však myslím, že jediným skutočným baranom bol ten čo túto hlúpu teóriu vymyslel. Keby to malo byť tak, Mojžiš by modlu teľaťa dal nahradiť modlou barana, ako aktuálnym symbolom „nového veku“. On to však nielenže neurobil, ale zakázal Židom akékoľvek zobrazovanie Boha a klaňanie sa takému obrazu.

Exodus 20, 1-26
„Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať!“

Boh Židov i kresťanov je totiž Duch a všetko čo tvorí svet vrátane Slnka a hviezd je jeho dielom, nie božstvom...
Ani ďalší citát, ktorým sa Zeitgeist oháňa, nemá astrologický kontext.

Evanjelium podľa Lukáša 22:10
“ Prišiel deň Nekvasených chlebov, keď bolo treba zabiť veľkonočného baránka. Poslal Petra a Jána so slovami: „Choďte a pripravte nám veľkonočnú večeru!“ Oni sa ho opýtali: „Kde ju máme pripraviť?“ Povedal im: „Len čo vojdete do mesta, stretnete človeka, ktorý bude niesť džbán vody. Choďte za ním do domu, do ktorého vojde, a majiteľovi domu povedzte: »Učiteľ ti odkazuje: Kde je miestnosť, v ktorej by som mohol jesť so svojimi učeníkmi veľkonočného baránka?« On vám ukáže veľkú prestretú hornú sieň. Tam pripravte.“ Išli teda a všetko našli tak, ako im povedal. A pripravili veľkonočného baránka.“

Podľa filmu je muž nesúci džbán vody symbolom astrologického veku Vodnára, ktorý ma nasledovať po Ježišovom veku Rýb. Je to však naozaj tak? Nesnaží sa tu niekto podsúvať textu iný význam než skutočne má? Nedáva snáď Ježiš svojim ľuďom len pomôcku, aby ľahšie našli správne miesto pre poslednú večeru s ním? Prečo aj nasledujúcemu textu z toho istého evanjelia nejaký podobný expert neprisúdil rovnako „ezoterický“ zmysel? Žeby astrológovia nemali vhodné znamenie zverokruhu?

Evanjelium podľa Lukáša Lk 19-28
“Ako to povedal, išiel popredku a uberal sa do Jeruzalema. Keď sa priblížil k Betfage a Betánii pri hore, ktorá sa volá Olivová, poslal dvoch učeníkov so slovami: „Choďte do dediny, čo je pred vami. Len čo do nej vojdete, nájdete priviazané osliatko, na ktorom nikdy nijaký človek nesedel. Odviažte ho a priveďte! A keby sa vás niekto opýtal: »Prečo ho odväzujete?« poviete: »Pán ho potrebuje.«“ Tí, ktorých poslal, odišli a našli všetko tak, ako im povedal. Keď osliatko odväzovali, povedali im jeho majitelia: „Prečo odväzujete osliatko?“ Oni povedali: „Pán ho potrebuje.“ Osliatko priviedli k Ježišovi, prehodili cezeň svoje plášte a posadili naň Ježiša. Ako šiel, prestierali na cestu svoje plášte. A keď sa už blížil k úpätiu Olivovej hory, začali celé zástupy učeníkov radostne veľkým hlasom chváliť Boha za všetky zázraky, ktoré videli...“

Nuž znamenie „Osla“ v astrologickom zverokruhu skutočne chýba. Pritom „astrologicky“ význam uvedeného textu by nemal byť v očiach „znalcov“ určite o nič menší... ;-)
Škoda, že sa o tom vo filme Zeitgeist nič nedozvieme, pretože sa to autorom akosi nehodí...
Astrológiou motivovaní autori filmu však neváhajú využiť každú zmienku slova „vek“ v Biblii pre svoje vlastne účely. Napríklad aj Evanjelium podľa Matúša 28-20 vraj hovorí skôr o konci jedného veku podľa zverokruhu a nie o konci sveta:
„Choďte teda, učte všetky národy a krstite ich v mene Otca i Syna, i Ducha Svätého a naučte ich zachovávať všetko, čo som vám prikázal. A hľa, ja som s vami po všetky dni až do skončenia sveta (veku).“

Grécke slovo „aión“, ktoré sa vyskytuje v origináli biblického textu sa prekladá ako „vek“. Čo je však tento biblický vek, resp. čo znamená jeho koniec?

Evanjelium podľa Matúša 13:36
“Potom rozpustil zástupy a vošiel do domu. Tu k nemu pristúpili jeho učeníci a vraveli mu: „Vysvetli nám podobenstvo o kúkoli na roli.“ On im povedal: „Rozsievač dobrého semena je Syn človeka. Roľa je svet. Dobré semeno sú synovia kráľovstva, kúkoľ sú synovia Zlého. Nepriateľ, ktorý ho zasial, je diabol. Žatva je koniec sveta(veku) a ženci sú anjeli. Ako teda zbierajú kúkoľ a pália v ohni, tak bude aj na konci sveta(veku): Syn človeka pošle svojich anjelov a vyzbierajú z jeho kráľovstva všetky pohoršenia a tých, čo pášu neprávosť, a hodia ich do ohnivej pece. Tam bude plač a škrípanie zubami. Vtedy sa spravodliví zaskvejú ako slnko v kráľovstve svojho Otca. Kto má uši, nech počúva!“
Podľa tohto textu koniec veku v chápaní Biblie nie je iba koniec akéhosi časového obdobia, obrátenie kalendára zverokruhu, ale koniec nášho sveta v stave v akom ho poznáme. Opisy konca veku a druhého príchodu Krista, ako ho podávajú všetky evanjeliá sú dostatočne obrazné, aby každý pochopil, že nejde iba o formálny koniec jedného dlhého úseku histórie, ale skôr o totálnu zmenu podstaty životnej reality...

Evanjelium podľa Lukáša 18:28
“Peter vravel: „Pozri, my sme opustili, čo sme mali, a išli sme za tebou.“ On im povedal: „Veru, hovorím vám: Niet nikoho, kto pre Božie kráľovstvo opustí dom alebo ženu, alebo bratov, alebo rodičov, alebo deti, aby nedostal oveľa viac v tomto čase a v budúcom veku večný život.“

Z Ježišových slov vyplýva, že v budúcom veku čaká na človeka odmena a tou je večný život! Je tu teda miesto pre kolobeh astrologického zverokruhu? Môže večný život niekedy skončiť a po ňom nasledovať ďalší astrologicky „vek“? Sotva...
Ak tu teda niekto čosi nepochopil, nebudú to kresťania, ale astrologické zdroje autorov Zeitgeistu.


XII. Noe a Gilgameš

Zeitgeist sa však neuspokojil len s nálepkovaním Ježiša Krista a biblického Nového Zákona, ako údajných „produktov“ pohanskej mytológie a astrológie. Z plagiátorstva obviňuje aj židovských autorov Starého zákona. Podľa filmu napríklad celá časť knihy Genezis o Potope sveta a Noemovej arche bola skopírovaná zo starovekého Eposu o Gilgamešovi. Je to však naozaj tak?
Podľa historikov obidve verzie príbehu vznikli približne v rovnakom čase. Základná schéma je v oboch príbehoch rovnaká: Jeden z vyvolených ľudí je vyššou mocou vyzvaný, resp. varovaný, aby si postavil veľkú loď (archu) do ktorej sa ukryje s celou rodinou a zvieratami, pretože zemi hrozí katastrofa-potopa. Tá naozaj príde, zničí všetko živé a jediný kto prežije je hlavný hrdina s tými, ktorí sa s ním ukryli na jeho lodi. Loď po istom čase uviazne na vrchole hory a hlavný hrdina vypúšťa vtáky, aby zistil či už voda opadla a je možné opustiť loď. Tu však aj podobnosť končí, pretože príčiny a následky tejto udalosti sú v oboch príbehoch celkom iné.
V prvom rade treba spomenúť, že príbeh o Potope bol veľmi dobre známy v mezopotámskej kultúre celé storočia. Existuje viacero verzií tejto významnej udalosti, ktorá je zachytená nielen v biblickej Genezis a Epose o Gilgamešovi, ale aj vo viacerých ďalších. Väčšina z nich vznikla v rovnakej oblasti a očividne pramenia z rovnakého zdroja - skúsenosti.
http://www.livius.org/fa-fn/flood/flood3-t-gilgamesh.html
Keď v eposoch pátrame po príčinách Potopy, pretože v každej verzii príbehu ide o úmyselne spôsobenú katastrofu, narazíme na rozdiely. Gilgamešov epos priamy dôvod nespomína, je tam len že „srdcia Veľkých bohov ich pohli, aby spôsobili Potopu“. Prečo sa to stalo, epos nikde nehovorí... Aby sme sa to dozvedeli, musíme poznať prameň z ktorého autor Gilgamešovho eposu evidentne čerpal. Je to ešte starobylejší Atrahasisov epos.
http://www.livius.org/as-at/atrahasis/atrahasis.html
Tam sa píše, že dôvodom na spôsobenie Potopy bolo príliš rozmnožené, hlučné ľudstvo.

Je to tak aj v Noemovom prípade?

Genezis 6-5
“ Keď Pán videl, že ľudská neresť na zemi je veľká a že všetko zmýšľanie ich srdca je ustavične naklonené na zlé, Pán oľutoval, že stvoril človeka na zemi. Bol skormútený v srdci a povedal: „Vyničím zo zemského povrchu ľudí, ktorých som stvoril: človeka i zvieratá, plazy i nebeské vtáctvo, lebo ľutujem, že som ich urobil.“ Iba Noe našiel milosť u Pána.“

Sumerský epos zobrazuje bohov otrávených „hlučným“ ľudstvom, ktorí si vďaka svojej neobmedzenej moci potopou zaisťujú pokoj, kým biblická verzia hovorí o hlbokom sklamaní božského Tvorcu jeho vlastným dielom, ktoré mu bolo drahé...
Rozdiel medzi oboma príbehmi teda nemôže byt väčší! A to ani nespomínam polyteistický aspekt sumerskej verzie, kým Biblia nesie jasne monoteistické posolstvo. V Gilgamešovom epose nie je celkom zrejmé, prečo jeden z bohov, Ea, zradil prísahu, ktorou sa bohovia zaviazali, že nikto z nich spoločný plán o zničení ľudí neprezradí. Snáď bol pohnutý súcitom keď sa na konci eposu hlavného hrdinu zástava pred rozhnevaným bohom Enlilom. Ea sa teda obrátil na jedného zo svojich ctiteľov Ut-napištima a nepriamo ho varoval, resp. vyzval, aby opustil svoj dom a postavil veľkú loď. V Atrahasisovom epose varovanie prichádza v sne. Ea takisto nabáda Ut-napištima, aby ostatným ľuďom v meste klamal, keď sa ho budú pýtať prečo stavia loď. Má povedať: „Zdá sa, že Enlil (boh mesta Šuruppak) ma odmieta, takže nemôžem bývať vo Vašom meste, ani položiť nohu na Enlilovu zem.“ Doslova ľudí namotáva, aby mu s odchodom a stavbou lode sami pomohli, keď im opisuje, aké dobrodenia ich po jeho odchode čakajú... Enlil im vraj od radosti zošle nadbytok bohatstva, bude na nich „pršať“ hydina, myriady rýb, ráno budú padať bochníky chleba a večer zas pšenica. Jasné, že všetci potom makajú na stavbe jeho lode.
V prípade Noema to bolo inak:

Genezis 6-9
“Toto je Noemova história: Noe bol najspravodlivejší a najbezúhonnejší muž medzi svojimi súčasníkmi. Noe viedol bohumilý život. Noemovi sa narodili traja synovia: Sem, Cham a Jafet. Zem však bola skazená pred Bohom, zem bola plná nerestí. I videl Boh, že zem je veľmi skazená, lebo všetko ľudstvo blúdilo na svojej ceste. Tu povedal Boh Noemovi: „Predo mnou nastal koniec všetkému, čo má telo, lebo zem je preplnená ich neprávosťou a ja ich zničím aj so zemou. Urob si koráb z cyprusového dreva, v korábe urob priehrady a znútra i zvonka ho vymaž smolou!“

Tu zohralo pri výbere hrdinu hlavné slovo morálne hľadisko. Boh si ho vybral, pretože bol najspravodlivejší. Zároveň Boh hovorí s Noemom priamo, nerobí to tajne pomocou sna. Nikde nie je ani zmienka, žeby Noe klamal ostatným a zastieral pravý účel stavby. Ďalšia odlišnosť o ktorej sa vo filme nedozvieme je rozdielna konštrukcia lode. Kým Ut-napištimova loď bola v podstate kocka, ktorá by sotva reálne plávala, Noemova archa mala podľa zachovaných údajov normálny podlhovastý tvar. Takisto počet palúb bol rôzny. Ut-napištimova loď mala 7 palúb, kým Noemova len tri. Nato že Židia nikdy neboli námornou veľmocou, je biblický opis stavby lode pozoruhodne realistickejší... Rozdiel je i v trvaní celej katastrofy. Kým u Gilgameša sa celá udalosť zmestí do 7 dní, v Biblii prietrž mračien trvá 40 dní, plavba archy po skončení dažďa ďalších 150 dní a kým spustošená zem úplne vyschne uplynie skoro celý rok. Snáď najzásadnejší rozdiel však predstavuje koniec príbehu. Kým v Gilgamešovom epose je boh Enlil, riadne nahnevaný pretože podľa jeho slov „Žiadny človek nemal prežiť vyhladenie!“ a až na príhovor boha Ea, ktorý hrdinu zachránil sa so situáciu zmieruje, biblický Boh od samého začiatku plánuje záchranu „spravodlivej“ časti ľudstva a živočíšstva.

Genezis 6-17
“Lebo ja privediem na zem vody potopy, aby som zničil každé telo, v ktorom je dych života pod nebom. Všetko, čo je na zemi, zahynie. S tebou však uzavriem zmluvu: do korába vojdeš ty i tvoji synovia, tvoja žena aj ženy tvojich synov s tebou. A z každého druhu živočíchov vezmeš do korába po jednom páre, aby sa s tebou zachovali nažive, teda samca i samicu.“

V sumerskom epose je nakoniec hlavný hrdina spolu s manželkou odmenený povýšením do božského stavu. Ide snáď o akýsi kompromis medzi bohmi, keď sa už stala taká „nehoda“, že pár ľudí prežilo nimi plánované vyhladenie. Tí ktorí prežili sa stali tiež bohmi, lebo nemohli ďalej existovať, ako ľudia, ktorými boli predtým. V Atrahasisovej verzii z ktorej autor Gilgameša čerpal, sumerskí bohovia však zavedú dodatočné „opatrenia“, aby opäť nedošlo k nežiadúcemu premnoženiu ľudí a opätovnému hluku. Bohyňa Nintu zavádza smrť na konci ľudského života, pridáva sa detská úmrtnosť vo forme ženského démona kradnúceho deti a nakoniec povinný celibát pre ženy - kňažky.

V biblickej Genezis príbeh končí inak:

Genezis 9-8
„Potom Boh povedal Noemovi i jeho synom, čo boli s ním: „Ja uzavriem zmluvu s vami a s vaším potomstvom, čo bude po vás, aj s každou živou bytosťou, čo je s vami: s vtáctvom, s dobytkom a so všetkou zverou, ktorá s vami vyšla z korába, so všetkými zvieratami, čo sú na zemi. Áno, uzavriem s vami zmluvu, že už nikdy nezahynie všetko živé vo vodách potopy a že už nikdy nebude potopa, ktorá by spustošila zem.“

Je teda pravda, že Noemov príbeh bol opísaný z Eposu o Gilgamešovi? Ak si uvedomíme okrem podobností aj zásadné rozdiely, potom asi sotva...
Pravdepodobnejšie je, že obe podania opisujú síce rovnakú udalosť, ale dávajú jej celkom iné pozadie a zmysel. Viac tu: https://www.youtube.com/watch?v=5NmkdKmvIs4


XIII. Mojžiš a Sargon

Obvinenia Zeitgeistu z kopírovania pohanských vzorov v Biblii pokračujú tézou, že príbeh o záchrane a výchove Mojžiša na dvore egyptského faraóna bol celý prevzatý zo starej asýrskej Sargonovej legendy, ktorá rozpráva životopis asýrskeho kráľa Sargona z Akkadu.
Je to však naozaj tak? Skúsme sa na to pozrieť.
Sargon I. z Akkadu bol jeden z najslávnejších panovníkov Mezopotámie, ktorému sa ako prvému podarilo svoju ríšu rozšíriť až k Stredozemnému moru. Vládol približne v rokoch 2270 – 2215 pred n.l. Žil teda dávno pred Mojžišom...
http://en.wikipedia.org/wiki/Sargon_of_Akkad

Je však totožný so Sargonom o ktorom hovorí Zeitgeist? Sargonov totiž bolo v mezopotámskej histórii viacero. Samotné meno Sargon (orig. Šarrukín – pravý, legitímny kráľ) naznačuje, že cesta jeho nositeľa k moci nebola priamočiara. Staršia Sargonova legenda, ktorá sa zachovala na hlinených tabuľkách rozpráva príbeh o kráľovi, ktorého otec sa volal Laibum. V sumerskom zozname kráľov sa píše, že bol záhradníkom. Meno matky sa v ňom nezachovalo. Vtedajší kráľ Ur-Zababa mal sen, po ktorom prijal tohto Sargona do svojich služieb ako čašníka. Sargonovi sa raz v paláci prisnilo, že bohyňa Inana utopila kráľa Ur-Zababu v rieke krvi a na žiadosť panovníka to vyrozprával dotknutému kráľovi. Ten dostal strach a prikázal Sargona svojmu kováčovi zabiť. Ten to však na zásah bohyne Inany neurobil. Sargon sa vrátil živý do paláca a Ur-Zababa dostal ešte väčší strach. Poslal teda zrejme analfabeta Sargona k susednému panovníkovi Lugal-Zage-si s posolstvom na hlinenej tabuľke v ktorom sa hovorilo, aby posla zabil. To sa však zjavne nestalo...
Ur-Zababa bol zvrhnutý z trónu a novým vládcom sa stal Sargon I., ktorý slávne vládol 56 rokov.
http://etcsl.orinst.ox.ac.uk/section2/tr214.htm
Oveľa mladší neo-asýrsky text známy ako Sargonov životopis zo siedmeho storočia pred Kristom rozpráva celkom iný príbeh. Je písaný v prvej osobe, ako autobiografia:

“Moja matka bola velkňažka, môjho otca som nepoznal. Otcovi bratia milovali hory. Moje mesto je Azupiranu, ktoré je umiestnené na brehoch Eufratu. Moja velkňazská matka ma počala, v tajnosti ma porodila. Polozila ma do košíka z tŕstia a smolou zalepila veko. Hodila ma do rieky, ktorá ma nezaliala. Rieka ma držala a priniesla k Akkimu, čerpačovi vody. Akki, čerpač vody si ma vzal za syna a vychoval ma. Akki, čerpač vody ma spravil svojím záhradníkom. Kým som bol záhradníkom, Ištar (bohyňa) mi venovala svoju lásku. A po štyri a ....rokov som kraľoval.“
Tento text bol podľa zdrojov Zeitgeistu priamou predlohou k napísaniu veľmi podobnej epizódy z Mojžišovho života. Podľa mňa však uvedená pasáž hovorí o Sargonovi II. ( 722 – 705 pred n.l.), keďže jeho pôvod je rovnako neznámy a zachovaná kópia životopisu ma aj časovo bližšie skôr k nemu než Sargonovi I. z Akkadu. Sargon II. sa vo svojich nápisoch štylizuje ako “nový človek” a len zriedka spomína svojich predchodcov, takže jeho skutočný pôvod je neznámy.
http://en.wikipedia.org/wiki/Sargon_II
Navyše ak si dobre všimneme, jednotlivé prezentované verzie Sargonovskej ságy sa značne od seba líšia kontextom, dejom i postavami. Ťažko teda pôjde v ich rozprávaní o jednu a tú istú osobu. V každom prípade je neo-asýrsky text zo 7.storočia pred .n.l. mladší než biblické podanie Mojžišovho životopisu, preto mu ťažko mohol byť vzorom. Navyše biblický príbeh spomína úplne iné okolnosti:

Exodus 1-22
“ Preto faraón rozkázal všetkému svojmu ľudu: „Každého chlapca čo sa narodí Hebrejom, hoďte do Nílu, každé dievča nechajte žiť!“

Exodus 1,2-10
“Šiel istý muž z kmeňa Léviho a vzal si za ženu Léviho dcéru. Žena počala a porodila syna. Keď videla, že je pekný, tri mesiace ho ukrývala. Dlhšie ho však skrývať nemohla, preto vzala papyrusový košík, vymazala ho asfaltom a smolou, vložila doň chlapca a položila ho do tŕstia na brehu Nílu. Ale jeho sestra si stala obďaleč, aby zvedela, čo s ním bude. Tu prišla k Nílu faraónova dcéra vykúpať sa. Kým jej sprievodkyne chodili sem-tam po brehu Nílu, ona zbadala medzi trstinou košík. Poslala svoju slúžku, aby ho priniesla. Keď ho otvorila, uvidela dieťa; bol to plačúci chlapec. Prišlo jej ho ľúto a povedala: „To je z hebrejských detí!“ Vtedy sa jeho sestra opýtala faraónovej dcéry: „Nemám ísť a zavolať ti hebrejskú dojku, ktorá by ti chlapca vychovala?“ A faraónova dcéra jej odvetila: „Choď!“ Dievča išlo a zavolalo chlapcovu matku. Faraónova dcéra jej povedala: „Vezmi tohoto chlapca a odchovaj mi ho! Odmením ťa.“ Žena chlapca vzala a chovala ho. Keď chlapec odrástol, zaviedli ho k faraónovej dcére. Stal sa jej synom a ona mu dala meno Mojžiš, vraviac: „Veď som ho z vody vytiahla.“

Podľa mňa podstatné rozdiely sú zjavné. V Sargonovom prípade sa matka svojho dieťaťa dobrovoľne vzdala, pretože ženy v jej kňazskom postavení mali zakázaný pohlavný styk, viď časť o Gilgamešovi. Dieťa si nemohla dovoliť, pretože by samozrejme prezradilo, že porušila uložený celibát. Velkňažkami boli v Mezopotámii väčšinou kráľovské dcéry. Hodila ho teda v košíku do rieky a viac sa nestarala čo s ním bude. Najdúcha sa ujal obyčajný čerpač vody, ktorý ho vychoval ako svojho syna. Na tomto mieste Zeitgeist zase klame, lebo hovorí, že chlapca sa vraj ujala jedna z kráľových manželiek. Je to okatý pokus, ako sfalšovať fakty, ktoré nevyhovovali zámeru autorov filmu, spojiť Mojžiša s kráľom Sargonom a jeho legendou.

Oproti tomu biblický príbeh predstavuje iný kontext i celkové smerovanie Mojžišovho osudu. Podľa nariadenia egyptského faraóna bolo dovolené ponechávať nažive iba židovské dievčatá, chlapci mali byť utopení v Níle. Faraón sa totiž obával rastúcej židovskej populácie a snažil sa v zárodku potlačiť akúkoľvek možnosť, že židovský národ proti nemu povstane zo zbraňou v ruke. Matka sa snažila svojho syna napriek zákazu zachrániť, preto ho polozila do papyrusového košíka do tŕstia pri brehu, aby ho voda neodniesla a postavila tam dcéru, aby na neho dávala pozor. Keď chlapca objavila faraónova dcéra, Mojžišova sestra ju presvedčí, aby ho nevedomky dala dojčiť jeho skutočnej matke. Až keď Mojžiš odrastie, odchádza na výchovu do kráľovského paláca. Židovská matka teda urobila čo len mohla, aby syna zachránila pred smrťou a napriek tomu, že si ho osvojila cudzia žena, postarala sa aby s ním nestratila kontakt. Sargona matka odložila, lebo sa bála o svoje postavenie a vychoval ho chudák a až neskôr sa stal kráľom, kým Mojžišovej matke išlo o záchranu dieťaťa a tento syn židovských otrokov bez nároku na akúkoľvek vládu sa dostáva do kráľovského paláca z ktorého neskôr uniká do exilu...
Je teda príbeh Mojžišovho narodenia skopírovaný z asýrskej legendy o kráľovi Sargonovi? Sotva...


XIV. Mojžiš, "plagiátor"?

Zeitgeist pokračuje vo vytváraní vlastnej mytológie obvinením, že Mojžiš nie jediným zákonodarcom v histórii, ktorý tvrdil, že priniesol ľuďom zákony priamo od Boha.
Film menuje konkrétne Manua z Indie, Minosa z Kréty a Misesa z Egypta.
Mánú, Minos, Mises, Moses(Mojžiš), ako ich pekne film zoraďuje, tak aby sa zdalo, že ide o postavy vytvorené podľa jednej šablóny. Je to však realita, alebo fikcia? Tak si ich predstavme...
Mánú je v hinduistickej tradícii osobnosť podobná biblickému Adamovi, teda prvému človeku. Ako taký prijal od hinduistického stvoriteľa, boha Brahmu základné zákony, ktorými sa ma riadiť ľudská spoločnosť. Cieľom zákonov bolo upevniť vieru v reinkarnáciu a nemenný kastový systém a upraviť morálne správanie ľudí podľa toho. Mánúove zákony rovnako upravovali svetské právo manželské i trestné.

Zákonník stanovuje, že spoločnosť sa delí na základné kasty z ktorých je najvyššia kasta Brahmanov (kňazov), druhá je kasta Kšatrijov (vládcov, šľachticov, vojakov), tretia je kasta Vaišjov (roľníkov) a najnižšia je kasta Šúdrov (nemajetných chudákov). Existovala ešte v zákone nemenovaná kasta Dašjuov, kam patrili zločinci všetkých druhov a otroci. Podľa zákona Brahmani, Kšatrijovia a Vaišjuovia sa mohli navzájom ženiť a vydávať, ale zakázaný bol styk s najnižšie postavenými Šúdrami. Ti nemali skoro žiadne práva. Hierarchia bola pevná aj medzi vládnucimi kastami. Podľa indického príslovia: „Vedz že vzťah medzi 10-ročným Brahmanom a storočným Kšatrijom je taký, ako medzi otcom a synom. Medzi nimi je to Brahman, kto je otcom.“
Podstatné však je, že tieto zákony podľa odborníkov vznikli najskôr okolo r.200 pred n.l., čiže sotva boli známe v Mojžišových časoch (cca 1500 rokov pred n.l). Ich znenie nemá s Mojžišovým zákonom absolútne nič spoločné.
http://duhaime.org/LawMuseum/LawArticle-297/200-BC--Laws-of-Manu.aspx

Ďalší so zákonodarcov, Minos, bol podľa gréckych legiend synom najvyššieho boha gréckeho panteónu Dia (Zeus). Stal sa kráľom ostrova Kréta a ako legenda hovorí, stretával sa každých deväť rokov zo svojím božským otcom v jaskyni Dicta na hore Ida, kde mu Zeus diktoval zákony pre ľud, ktorému Minos vládol. Tieto vraj ohromné zákony sa však nikde nezachovali, ostala len povesť.
http://www.theoi.com/Text/DiodorusSiculus5C.html#23
Minosov život v každom prípade nemal okrem božského pôvodu zákonov s tým Mojžišovým nič spoločné.
http://en.wikipedia.org/wiki/Minos

A nakoniec je tu tretí filmový zákonodarca, Mises z Egypta, ktorý údajne priniesol od boha zákony vytesané na kamenných tabuliach, presne tak, ako Mojžiš. V tomto treťom prípade ide zase, ako už neraz o otvorené falšovanie faktov. Žiadny Mises v egyptskom náboženstve či histórii neexistoval. Je to len vymyslená postava, ktorú si buď autori Zeitgeistu, alebo ich astrologické zdroje vymysleli, aby mohli ľahšie kompromitovať autorov Biblie. Nič viac...
Aby falošnej kompromitácie Mojžiša nebolo málo, oprel sa Zeitgeist aj priamo do jeho slávnych Desiatich prikázaní. Podľa filmu boli do Biblie skopírované z egyptskej Knihy mŕtvych a neobsahujú vraj nijaké originálne posolstvo. Zeitgeist hovorí, že čo je v Knihe Mŕtvych napísané ako, „Nekradol som“ sa v Biblii zmenilo na „Nepokradneš“ a keď sa v knihe píše „Nezabil som“, v Biblii to vraj prepísali na „Nezabiješ“, egyptské „Nehovoril som lži“ sa vraj zmenilo na biblické „Nevyslovíš krivé svedectvo proti blížnemu svojmu“. Je to však pravda? Podľa mňa vôbec nie. Ide len o ďalšiu manipuláciu s faktami. Čo je na tom zvláštne, že nejaký zákon zakazuje vraždy, krádeže a klamstvá? Veď to robí každý dobrý zákonník, keďže ide o zlo, ktoré je neprijateľné v každej normálnej spoločnosti.

Je však egyptská Kniha Mŕtvych skutočným zákonníkom, ako Mojžišove prikázania? Nemyslím si to. Nie náhodou sú citáty z tej knihy v prvej osobe. Sú totiž z kapitoly nazývanej Deklarácia nevinnosti. Tá obsahuje slová, ktoré správna duša zomrelého prednesie po zostupe do podsvetia, keď predstúpi v Sieni spravodlivosti pred súd bohov. Týmito slovami sa snaží súd presvedčiť, že je čistá a dosiahnuť čo najlepší rozsudok. Duša hovorí: „ Neurobil som žiadny podvod, neraboval som, nebol som lakomý, nekradol som, nezabíjal som ľudí, neničil som potraviny, nespáchal som žiadne darebáctvo, nehovoril som lži, nebral som potraviny, nebol som mrzutý, neprehrešil som sa, neurobil som krivú prísahu, neukradol som chleba, nešpehoval som, netáral som, nevadil som sa kým nešlo o môj majetok, nesmilnil som s dieťaťom, nebol som nevychovaný, nebol som výbušný, nebol som hluchý na slová pravdy, nerobil som nepokoj, nesnažil som sa oklamať, nescudzoložil som sám zo sebou ani sa nepáril s chlapcom, nebol som nedbanlivý, nerobil som zaklínanie proti kráľovi, nebrodil som sa vo vode a nakoniec nerúhal som sa bohu v mojom meste“...
http://www.touregypt.net/bod3.htm
Výpočet hriechov z ktorých sa chce duša pred súdom egyptských bohov vyviniť tu nie je zďaleka úplný. Majú však všetky spomenuté výroky svoj obraz v Mojžišových prikázaniach? Vôbec nie! Prečo Mojžiš nezaradil do zákona takéto perly ak iba opisoval z tejto knihy?
(Nekradol som obetiny bohom, nezabil som posvätného býka, nezahradil som cestu Bohu pri procesiách, nechytal som ryby v ich lagúnach, neurobil som to čo sa bohom protiví, neobral som sirotu o jej majetok,...)

Nie je vôbec náhodou, že film necituje nič z vyššie spomenutého, pretože by to jeho autorom zničilo koncepciu s ktorou prichádzajú. Ďalší dokaz, že filmári nehrajú s divákmi čistú hru...
Z vyššie uvedeného je jasné, že Mojžišov zákon musel pochádzať z celkom iného zdroja a niesol iné posolstvo:

Exodus 20-1
“ Potom Boh hovoril všetky tieto slová: „Ja som Pán, tvoj Boh, ktorý ťa vyviedol z egyptskej krajiny, z domu otroctva. Nebudeš mať iných bohov okrem mňa! Neurobíš si modlu, ani nijakú podobu toho, čo je hore na nebi, dolu na zemi alebo vo vode pod zemou! Nebudeš sa im klaňať, ani ich uctievať! Lebo ja, Pán, tvoj Boh, som žiarlivý Boh, ktorý tresce neprávosti otcov na deťoch do tretieho a štvrtého pokolenia u tých, čo ma nenávidia, milosrdenstvo však preukazuje až do tisíceho pokolenia tým, čo ma milujú a zachovávajú moje príkazy.
Nevezmeš meno Pána, svojho Boha, nadarmo! Lebo Pán nenechá bez trestu toho, kto bude brať jeho meno nadarmo.
Spomni na sobotňajší deň, aby si ho zasvätil! Šesť dní budeš pracovať a tvoriť všetky svoje diela, siedmy deň je však sobota Pána, tvojho Boha. Vtedy nebudeš konať nijakú prácu ani ty, ani tvoj syn alebo tvoja dcéra, ani tvoj sluha alebo tvoja slúžka, ani tvoj dobytok, ani cudzinec, ktorý býva v tvojich bránach! Lebo za šesť dní Pán utvoril nebo a zem, more a všetko, čo je v nich, v siedmy deň však odpočíval. Preto ho Pán požehnal a zasvätil ho.
Cti svojho otca a svoju matku, aby si dlho žil na zemi, ktorú ti dá Pán, tvoj Boh! Nezabiješ!
Nescudzoložíš!
Nepokradneš!
Nevyslovíš krivé svedectvo proti svojmu blížnemu!
Nepožiadaš dom svojho blížneho, ani nepožiadaš manželku svojho blížneho, ani jeho sluhu, ani jeho slúžku, ani vola, ani osla, ani nič, čo je tvojho blížneho!“

Prvé s prikázaní nemá sebe roveň v žiadnom zákonníku staroveku a ani v Knihe Mŕtvych. Jediný Boh, ktorý tento zákon dáva ľuďom, ktorých z Egypta zachránil, zakazujúci akúkoľvek modloslužbu, ktorý je citlivý na zneužitie svojho mena nemá v histórii iný vzor. Takisto príkaz o sobote a úcte k rodičom nemá žiadnu paralelu v egyptskom texte. Môže teda niekto veriť tomu, že Mojžiš všetko opísal a trochu upravený text predložil Židom, ako zákon od Boha? Určite nie...
To čo hovorí Zeitgeist je prázdna mystifikácia bez reálneho základu, odporujúca známym faktom.


XV. sv. Justín Mučeník

Keď si už autori Zeitgeistu myslia, že dostatočne očiernili Starý zákon, vrátia sa vo svojom filme k Ježišovi, lebo si myslia, že majú ešte pár tromfov v rukáve, ktorými ho definitívne pošlú do sféry mýtov a legiend. Citujú pár viet z diela sv. Justína Mučeníka (100-165 n.l.) v ktorých prirovnáva Ježiša k synom gréckeho Dia, ktorí tiež zomreli a vystúpili na nebesia. Samozrejme vynechajú kontext v ktorom boli tie slová zasadené. Justín totiž vo svojom diele hájil kresťanstvo, lebo bolo v jeho dobe vládnucimi kruhmi považované za učenie, ktoré bojuje proti náboženstvu. Kresťania boli považovaní za bezbožných ateistov, nepriateľov štátu a v podstate i ľudstva, lebo sa verilo, že na svojich stretnutiach jedia ľudské mäso a pijú ľudskú krv. Justín Mučeník sa snažil s týmito predsudkami bojovať pomocou viac či menej šťastných analógií, aby kresťanstvo priblížil dezinformovaným pohanom. Každý, kto si prečíta Justínove rozsiahle diela zistí, že Ježiša Krista považuje v skutočnosti za jediného pravého Božieho syna a Diových synov za falošných bohov.

Justín Mučeník, Prvá apológia, kapitola 5
„V našom prípade, (hoci sme sa zaviazali nekonať zlo a nezmýšľať bezbožne), neskúmate obvinenia proti nám, ale hnaní nerozumnou vášňou a podnecovaním zlých démonov nás trestáte bez uváženia a rozsudku. Lebo bude vyrieknutá pravda, že v starodávnych časoch sa títo zlí démoni zjavovali, ženy a chlapcov zneucťovali a také strašné úkazy ľuďom predvádzali, že tí čo rozum pri posudzovaní udalostí, ktoré sa stali nepoužívajú, ohromení strachom nevediac, že to boli démoni, ich nazvali bohmi a dali každému meno, ktoré si démoni sami vybrali. A keď sa Sokrates snažil skutočným rozumom a skúmaním vyniesť tieto veci na svetlo a zbaviť ľudí démonov, tí istí démoni s pomocou ľudí, ktorí sa vyžívali v neprávosti, zariadili jeho smrť, ako bezbožného a rúhavého človeka, na základe obvinenia, že „zavádza nove božstvá“ a v našom prípade preukazujú takú istú aktivitu.
Nielen medzi Grékmi Slovo (rozum, Logos) zvíťazilo skrze Sokrata v odsúdení týchto vecí, ale aj medzi barbarmi boli odsúdené Slovom samotným, ktoré sa stalo človekom a bolo nazvané Ježiš Kristus a v oddanosti k Nemu my nielenže popierame, žeby tí čo robili také veci, aké boli spomenuté, boli bohmi, ale vyhlasujeme, že ide o zlých, bezbožných démonov, ktorých činy neznesú porovnanie ani s ľuďmi milujúcimi cnosti.“
http://www.newadvent.org/fathers/0126.htm
http://www.earlychristianwritings.com/text/justinmartyr-firstapology.html

Justín Mučeník, Prvá apológia, kapitola 6
„Preto nás volajú ateistami. A vyznávame, že sme ateisti čo sa týka bohov tohto druhu, ale nie s ohľadom na najpravejšieho Boha, Otca spravodlivosti a zdržanlivosti a ostatných cností, ktorý je bez akejkoľvek nemravnosti. Ale Jeho a Syna (ktorý pochádza z Neho a naučil nás tieto veci spolu s dobrými anjelmi čo ho nasledujú a sú mu podobní) a prorockého Ducha uctievame a im sa klaniame, poznávame ich rozumom a v pravde a oznamujeme každému bez nežičlivosti, kto sa chce dozvedieť, čo sme sa naučili.“
Skutočne môže niekto povedať, že pohanských bohov dával Justín do jedného vreca a Ježišom?

Justín Mučeník, Prvá apológia, kapitola 21
„A keď hovoríme, že Slovo, ktoré sa prvé zrodilo z Boha, vzniklo bez sexuálneho spojenia a že On, Ježiš Kristus, náš Učiteľ bol ukrižovaný, zomrel, znova vstal a vystúpil na nebesia, neponúkame nič iné než to, čomu veríte o tých, ktorých si ctíte ako synov Jupitera.“
Tu sa starý apologéta trochu sekol, pretože, ako sme mali možnosť zistiť v predošlých kapitolách, žiadny z Diových synov nebol počatý bez sexuálneho spojenia. Viacerí však podľa legiend vystúpili na nebesia medzi olympských bohov na konci života, preto Justínovi poskytujú vhodnú analógiu, aby pohania začali kresťanské učenie trochu chápať. Žiadny z nich však nebol odsúdený a ukrižovaný, ako Ježiš, ani nebol spasiteľom ľudí v kresťanskom zmysle. Hovorí to aj samotný Justín na inom mieste svojho diela, kde zároveň vysvetľuje rozdiel medzi nimi.
Že sa tieto pasáže vo filme neobjavia už asi nikoho neprekvapuje...

Justín Mučeník, Prvá apológia, kapitola 22
„Ba čo viac, Syn Boží, nazývaný Ježiš aj keby bol len človekom obyčajného pôvodu, už kvôli Jeho múdrosti je hoden nazývať sa Synom Boha, lebo všetci spisovatelia nazývajú Boha otcom ľudí a bohov. A ak vyhlasujeme, že Slovo Božie sa narodilo z Boha nezvyčajným spôsobom, odlišným od obyčajného zrodenia, nech to nie je pre vás zvláštna vec, keď hovoríte, že Mercurius je anjelským slovom Božím. A keď sa niekto ohradí, že (Ježiš) bol ukrižovaný, aj v tom je na jednej úrovni s Vašimi domnelými Jupiterovými synmi, ktorí trpeli ako sme vymenovali. Hoci ich smrteľné utrpenia tak, ako sú zaznamenané neboli rovnaké, ale odlišné, tak aj neobyčajnosťou Jeho utrpenia nezdá sa byť podradnejší od nich, ale naopak, ako sme sľúbili v predošlej časti tohto diskurzu, teraz preukážeme, že je vznešenejší, respektíve sme už dokázali, že je taký, lebo jeho dokonalosť ukázali jeho skutky.“

Justín Mučeník, Prvá apológia, kapitola 25
„A za druhé, pretože my, čo sme z každej ľudskej rasy zvykli uctievať Bakcha, syna Semelé a Apollóna, syna Latony (ktorí pri svojich ľúbostných aférach s ľuďmi robili také veci, že je hanebné ich aj spomínať) a Proserpinu a Venušu (ktoré sa zbláznili z lásky k Adonisovi a ktorých mystériá tiež slávite), alebo Aeskulapia, alebo iných takých, ktorí sú nazývaní bohmi, sme teraz skrze učenie Ježiša Krista zavrhli, hoci nám bude zato hroziť smrť a zasvätili sme sa nesplodenému a netrpiacemu Bohu o ktorom sme presvedčení, že nikdy nebol hnaný žiadostivosťou k Antiopé, alebo k iným takým ženám, alebo ku Ganymédovi, ani nebol zachránený storukým obrom, ktorého pomoc získal od Thetis, ani nebol ustarosteny, kvôli tomu, žeby jej syn Achilles mal zničiť mnoho Grékov kvôli svojej konkubíne Briseide. Je nám ľúto tých čo veria týmto veciam a tých čo ich vymysleli poznáme ako diablov.“
Myslím, že tieto Justínove slova nepotrebujú ani komentár...

http://nerra.host.sk/Zeitgeist/obsah.htm



XVI. Ježiš a jeho historickosť - záver

Snaha filmu spraviť z Ježiša Krista iba mýtickú postavu potom pokračuje obvinením, že okrem Biblie o ňom žiadny dobový prameň, resp. autor/historik nič nevie. Obrazovkou prebehne dlhý zoznam mien starovekých spisovateľov, ktorý vo svojich prácach Ježiša ani raz nespomenuli, hoci mali žiť v jeho dobe.
Výnimku podľa Zeitgeistu tvoria iba štyria, Suetonius, Tacitus, Plínius mladší a Josephus Flavius...
Osobne si myslím, že hrdý môže byt ten o kom sa títo páni slovkom zmienili, pretože patria medzi absolútnu elitu rímskych literátov svojej doby. V žiadnom prípade nejde o nejakých druhoradých pisárov, ktorých by nikto nepoznal, ale práve naopak. Všetci patria medzi najslávnejších a najcitovanejších antických historikov.

Podľa Zeitgeistu sa u nich zmienky o Kristovi zmestia na pár úbohých riadkov a aj u tých je pochybné či vlastne hovoria o Ježišovi, pretože spomínajú len Krista a slovo Kristus je predsa len titul, nie osobné meno. Táto informácia filmárov je však len polopravda. Nikto z kresťanov predsa netvrdí, že meno Kristus nie je titul. Slovo pochádza z hebrejského Mašíach (slov. Mesiáš), čo je po latinsky Christus a grécky Christos, všetko s významom „Pomazaný“. Ide o starobylý, biblický, predkresťanský židovský termín, ktorý kresťania spontánne pripísali svojmu zakladateľovi, Ježišovi z Nazareta. Pre nich bol totiž očakávaným židovským Mesiášom – Kristom - Spasiteľom. Ak by Ježiš nebol tým Kristom o ktorom hovoria menovaní antickí autori, tak kto ním bol? Žilo v 1.stor.n.l. viacero osobností, ktoré by si nárokovali taký titul? Koľko „Kristov“ založilo nejakú cirkev v tom čase, resp. koho nasledovali kresťania tej doby?
A je naozaj pravda, že sa v žiadnom prameni meno Ježiš neobjavilo? Na tieto otázky dajú dúfam nasledujúce riadky odpoveď. Prvým starovekým svedkom je Suetonius, tajomník a historik rímskeho cisára Hadriána (117-138 n.l.). Jeho najdôležitejšou prácou sú podrobné životopisy prvých 12 rímskych cisárov, počnúc Juliom Caesarom a končiac Domitianom.

O kresťanoch a Kristovi hovorí v životopise cisára Claudia (41-54 n.l.):
„Keď Židia robili neustále nepokoje na podnecovanie Chresta, vyhnal ich (Claudius) z Ríma.“

Hoci trochu skomolil Ježišov latinský titul a zrejme mal len správy z druhej ruky, keďže ho považoval v čase nepokojov v r.49 n.l. ešte za živého, je jasné o kom Suetonius hovorí.
Udalosť má odozvu aj priamo v Biblii, presnejšie v knihe Skutkov apoštolov 18:2 :
„¬Potom (sv. Pavol) z Atén odišiel a prišiel do Korintu. Tam našiel Žida menom Akvilu, rodom Ponťana, ktorý nedávno prišiel z Itálie, i jeho manželku Priscillu, lebo Klaudius nariadil, že všetci Židia musia opustiť Rím. Pripojil sa k nim, a pretože mal to isté remeslo, zostal u nich a pracoval; boli výrobcami stanov. Každú sobotu hovoril v synagóge a presviedčal Židov i Grékov.“
Žeby sa Suetonius s autorom Skutkov apoštolov dohodli? Veru ťažko...
Ďalšia zmienka u Suetonia pochádza zo životopisu cisára Nera, keď hovorí o veľkom požiari Ríma v r.64 n.l.

„Nero trestom postihol kresťanov, skupinu ľudí odovzdaných novej a hanebnej povere.“
Hoci jeho stručné informácie nie sú pre kresťanov práve lichotivé, verne ukazujú zmýšľanie rímskej elity a aké chýry a klebety sa o nich vo vyššej spoločnosti sírili. Na jeho informácie voľne nadväzujú správy ďalšieho zo skúmaných autorov Cornelia Tacita (55-120 n.l.). Tento významný rímsky historik napísal niekoľko diel, medzi nimi sú najvýznamnejšie Anály (Letopisy) a Histórie... S kresťanmi a Kristom sa u neho stretávame podobne ako u Suetonia pri opise udalostí po veľkom požiari Ríma v r.64 za vlády cisára Nera...

Pokračovanie na ďalšej strane ...
 

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one