Nechajte si zasielať novinky priamo do Vašej emailovej schránky. Stačí ak vložíte svoj email a stlačíte "prihlásiť".
1 Jn 3:1 - " Pozrite, akú veľkú lásku nám daroval Otec: voláme sa Božími deťmi a nimi aj sme. Preto nás svet nepozná, že nepoznal jeho."

Email: jnkiraly5@gmail.com
Túžiš poznať Boha bližšie? Hľadáš mladý kolektív ľudí s ktorými by si študoval Písmo Božie a základné témy Biblie, zaujímavosti zo sveta, dôkazy existencie Boha v matematike, fyzike a vede? Pridaj sa k nám a študuj s nami Písmo! Stretávame sa na byte v piatok - nedeľa.
Pre ľudí, ktorí sa chcú zapojiť do evanjelizácie, ale nevedia ako, sme pripravili letáky pre verejnosť, ktoré si môžete stiahnuť a vytlačiť, prípadne šíriť ďalej.
Vyhľadajte si na tejto stránke frázu či slovo, ktoré neviete nájsť.
Vzhľadom k veľkému záujmu návštevníkov a obšírnemu obsahu témat tu nenájdete Teológické úvahy, Audio knihy, Hudbu, Filmy, Knihy, skúsenosti ľudí a iné. Oveľa viac objavte na stránke zmensvojzivot.mypage.cz.
Navštívte nás!
Objednajte si zdarma a nezáväzne knihu Veľký spor vekov od autorky Ellen Gould Whiteovej. Vyplňte do formulára Vaše kontaktné údaje a my Vám obratom pošleme knihu poštou na Vami uvedenú adresu. Kniha i poštovné sú úplne zadarmo.
Objednajte si zdarma a nezáväzne knihu Veľký spor vekov od autorky Ellen Gould Whiteovej. Vyplňte do formulára Vaše kontaktné údaje a my Vám obratom pošleme knihu poštou na Vami uvedenú adresu. Kniha i poštovné sú úplne zadarmo.
Získajte zadarmo jednu z najrozšírenejších kníh na svete "Veľký spor vekov". Dozviete sa o histórii, súčasnosti a tiež budúcnosti tohto sveta. Viac informácií nájdete TU.

O projekte          Objednať
Bezejmennýtj.jpg
Boj bibliu - Zmeny v Božom Slove - Totálny útok
- Boj o Bibliu trvá dodnes, zmenila sa len forma. Hlavné prúdy biblických rukopisov. Origenes, Eusébius - gnostické učenie sa vkráda do kresťanstva. Vulgáta a Arianizmus. Alexandrijská knižnica - centrum okultizmu. Apokryfy.
Clipboard01.jpg
Zjavenie - Nevesta, šelma a Babylón
- Dokument strháva závoj skrytej histórie, vzniku Babylóna, odhaľuje pravdu o prenasledovaní Kristovej nevesty a totožnosť šelmy. Najkontroverznejšia kniha, ktorou sa zaoberá dokument dekódujúci vízie Zjavenia.
Clipboard01.jpg
Rajská záhrada Eden - Evolúcia vs kreacionizmus
- Je možné aby boli predpotopní ľudia vysoký viac ako 3 metre, vedeli o elektrickej energii, či metalurgii viac ako my dnes? Udiala sa vôbec potopa? Prečo sa v knihách nachádzajú falošné vedecké "fakty" podporujúce darwinovu teóriu? Milióny rokov - moderná rozprávka pre deti.
Clipboard01.jpg
Kázanie na hore - Peter ty si skala ..
- Čo mal Kristus na mysli, keď s Petrom hovoril o skale, na ktorej postaví svoju Cirkev? Akým spôsobom sa Ježišovo kázanie na hore premietlo do udalostí spojených s jeho ukrižovaním?
Clipboard01.jpg
Pátranie po sobote vo Vatikáne
- Samuele Bacchiocchi bol jediný nekatolík ktorý vyštudoval Pontifikálnu Gregoriánsku univerzitu vo Vatikáne. Vo svojej dizertácii dokázal, že zavedenie nedele je po-apoštolský fenomén a nemá biblické opodstatnenie.

Ktoré prednášky Vás oslovili najviac?

Archeológia (68 | 16%)
Babylon (12 | 3%)
Biblistika (12 | 3%)
Boží zákon (21 | 5%)
Cirkev (5 | 1%)
Dejiny a história (24 | 6%)
Doba konca (57 | 14%)
Ekumenizmus (11 | 3%)
Hudba (22 | 5%)
Ľudské vzťahy (12 | 3%)
Nebeská svätyňa (14 | 3%)
Odev a ozdoby (8 | 2%)
Potopa (15 | 3%)
Proroctvá (12 | 3%)
Sekty (3 | 1%)
Tajné spoločnosti (11 | 3%)
Zdravie (12 | 3%)
Životné skúsenosti (47 | 11%)
Luk 21:28
Keď sa toto začne diať, vzpriam­te sa a po­z­dvih­nite hlavy, pre­tože sa pri­bližuje vaše vy­kúpenie.
Počet klimatických katastrof 1980 – 2011
Počet klimatických katastrof 1980 – 2011
Priemerná globálna teplota 1860 – 2000
Priemerná globálna teplota 1860 – 2000
Počet distribuovaných Biblií 2009 – 2011
Počet distribuovaných Biblií 2009 – 2011
1900 - 2010

1900 - 2010

Prírodné katastrofy
Obsah CO2 2007 – 2010
Obsah CO2 2007 – 2010
Teplota 1850 – 2010
Teplota 1850 – 2010
Zemetrasenie o sile Magnitudy 6 a viac 1900 - 2011
Zemetrasenie o sile Magnitudy 6 a viac 1900 - 2011
Tornáda v USA 1950 – 2011
Tornáda v USA 1950 – 2011
TOPlist

Stránka rozšírená 14.8.2013
Heaven_and_Hell___Wallpaper_by_RedXen.jpg
Úvod


Po premietnutí filmu Zeitgeist som sa rozhodol napísať k nemu pár postrehov, pretože sa zdá, že sa jeho autorom podarilo ovplyvniť svojimi názormi veľkú časť svetovej i slovenskej verejnosti. V prvom rade chcem spomenúť, že nejde o klasický dokumentárny film, ale podľa záverečných titulkov autori zaradili svoje dielo medzi vzdelávacie/výchovné filmy, (educational film)...
Netvrdím a ani si neosobujem nárok, že moje postrehy budú reagovať na všetko čo vo filme odznelo. Religionistika a konšpiračné teórie nie sú práve moja parketa a nikdy som si nemyslel, že budem niekedy písať podobný text. Všetko zmenil práve Zeitgeist. To čo tento film totiž servíruje divákom bol pre mňa veľmi „tuhý tabak“. Moje poznanie je v nikdy nekončiacom procese rozširovania a prehlbovania, takže sa môžem vyjadriť len k tomu o čom si myslím, že niečo viem. Pri písaní som sa po celý čas snažil vychádzať len z dostupných verejných zdrojov a „zdravého rozumu“...
Celý film je rozdelený do troch častí, ktoré síce hovoria každá o inej téme, ale v podstate sa snažia jedna druhú dopĺňať a autori urobili všetko preto, aby divák pochopil, že témy, ktoré vybrali, majú niečo spoločné. Či spolu naozaj súvisia, je už samozrejme iná otázka...
Prvá časť ma podtitul: „Najväčší príbeh, aký bol kedy vyrozprávaný“. Jej úvod obsahuje niekoľko osobných názorov ľudí súčasnosti i minulosti s ktorými sa autori filmu očividne stotožňujú a tieto názory v podstate tvoria motto minimálne prvej časti filmu. Prezentované názory hovoria všeobecne o náboženstve a tvoria akési dogmy/heslá, ktoré nie sú podrobované žiadnej kritike. Opačný názor vo filme nikdy nedostane priestor, čo je typické pre propagandistické, alebo ak chcete „výchovné“ filmy.

Tieto hodnotenia sú v podstate prezentované, ako „objektívne“ východiská celého projektu. Niektoré z nich, ako napríklad, že náboženské inštitúcie vznikli len na ovládnutie sveta a že náboženstvo je otroctvo, ktoré nemôže oslobodiť nikoho a ani reformovať svet (T.Paine), patria do bežnej slovnej zásoby ľudí bez náboženského vyznania... Posmešky typu, že Boh potrebuje akurát naše peniaze, dokonca veľa (miliardy) peňazí, patria k bežným iracionálnym výpadom krčmového typu. Veď iste aj tento film bol nakrútený bez finančných nákladov, kde všetko dostali zadarmo a nikto si nenárokoval mzdu za svoju prácu...:-)
Tieto „dogmy“ majú svoje konkrétne historické korene a vyjadrujú názory určitého filozofického prúdu, ktorý tento typ ľudí prirodzene oslovuje. Nie je to prúd jediný, aj keď dnes možno napohľad dominantný. Tak ako každá iná ideológia, sa aj tento snaží kompletne vysvetliť a popísať svet. Tí čo k tomuto názorovému prúdu nepatria a aj samotný film pripúšťa, že ich nie je málo, sú typickým spôsobom znevažovaní a nálepkovaní, ako menejcenní. Keby autorom išlo o vyvážený, objektívny pohľad na vec, iste by sa tu objavili aj názory z druhej strany. Lenže o nič také pri tvorbe filmu Zeitgeist očividne nešlo.
Autori a ich film majú na svet už vopred definovaný názor o ktorom si neskrývane myslia, že je jediný správny a ak ho divák s nimi náhodou nezdieľa, potom si ho, ak je „rozumný“, musí po prezretí filmu určite osvojiť...


II. Ježiš a Horus

V prvej časti sa na paškál dostalo kresťanstvo, ako údajná aplikácia všetkých spomínaných teoretických východísk/dogiem zo začiatku filmu. Pozrime sa teda na to, čo nám o ňom Zeitgeist (nem. Duch doby) hovorí:
Po úvodných frázach o tom, ako ľudia v staroveku oddávna uctievali slnko, prechádza film k tomu, že takýmto slnečným božstvom bol napr. v starom Egypte boh Horus. Jeho mýtický život vraj bol priamym predobrazom života Ježiša Krista, „mýtického“ zakladateľa kresťanstva a údajne všetky podstatné momenty boli iba odkopírované zo staroegyptských povestí o Horusovi...
Je to však naozaj tak?
Začítal som sa so záujmom do starých egyptských mýtov, aby som v nich našiel pravdu a objavil som síce veľmi zaujímavý, ale dosť odlišný príbeh od toho, ktorý nám rozprava film.
Horus bol synom dvoch významných egyptských božstiev, boha Osirisa a bohyne Isis. Títo bohovia boli súrodenci, pokrvní brat a sestra. Mali ešte ďalších dvoch súrodencov, brata Setha a sestru Nepthys. Medzi súrodencami vznikla veľká rivalita, pretože Seth žiarlil na svojho staršieho brata Osirisa, ktorý prevzal vládu na Egyptom. Sestra Isis bola v tomto zápase na Osirisovej strane. Sethovi sa však podarilo Osirisa zabiť vo vojne a jeho telo nechal napospas živlom hodené na brehu Nílu. (Plutarchova verzia mýtu hovorí o inej verzii jeho smrti). Sestra Isis sa to dozvedela, premenila sa na vtáka a po dlhom, zúfalom hľadaní našla jeho mŕtve telo. Podľa jednej verzie ho ovievala svojim perím až tak, že sa jeho nehybne údy začali pohybovať a ona vytiahla z neho jeho „esenciu“ s ktorou splodila ich syna Horusa. Iný hieroglyfický text vyslovene píše, že pomocou zaklínadiel sa Isis spojila s Osirisom a jeho semeno vstúpilo do nej, z čoho ona počala syna Horusa vo forme hviezdy Septet.
http://www.sacred-texts.com/egy/leg/leg08.htm
http://www.sacred-texts.com/egy/leg/leg40.htm
Nejaký konkrétny dátum jeho narodenia udáva jedine Plutarchova verzia legendy a to presne na 362 deň roka. Tým však nebol 25.december, ale buď 31.júl, alebo 28.august! Egyptský rok totiž nezačínal v zime 1.januára, ale uprostred leta!
http://www.cs.utk.edu/~mclennan/BA/FDOT.html

Dospelý Horusov život bol úplne venovaný boju so strýkom Sethom o dedičstvo (vládu nad Egyptom) a pomste za otcovu smrť. Jeden z titulov, ktoré Horus mal, bol „Ten ktorý pomstil otca“ , prípadne „obyvateľ hviezdy Septet“, či najtypickejší „Horus Dieťa“. Vojna o vládu nad Egyptom trvala veľmi dlho (80 rokov) a ani jedna zo strán sa nevyhýbala úskokom. Jedna z povestí napríklad hovorí o tom, ako sa pokúšal Seth poraziť/pokoriť Horusa zvedením k vzájomnému pohlavnému styku... Verilo sa totiž, že ten, ktorý inseminuje druhú osobu, získa nad ňou dominantné postavenie. Horus si toho bol vedomý a preto pri styku rukou medzi stehnami zachytil Sethovo semeno a hodil ho do rieky. On sám však postriekal vlastným semenom hlávkový šalát, ktorý bol obľúbeným Sethovým jedlom. Keď ho Seth zjedol, išli spolu pred súd bohov, aby sa rozhodlo, kto komu bude vládnuť. Keď bohovia „zavolali“ Sethovo semeno, ozvalo sa z rieky, keď však „zavolali“ Horusovo, to sa ozvalo zo Sethových útrob. Horus teda zvíťazil. Ďalšia podobná story hovorí o pretekoch na člnoch, ktoré Horus nad Sethom vyhral takisto pomocou úskoku.
http://en.wikipedia.org/wiki/Horus
Koniec rodinného zápasu popisujú staroegyptské texty rôzne. Podľa jednej verzie Horus Setha zabil, podľa inej ich vzájomný spor rozsúdil až výrok kolégia egyptských bohov, ktorý pririekol dedičnú vládu nad Egyptom Horusovi a Setha odsúdil k večnej službe mŕtvemu Osirisovi, ktorého mal naveky v podsvetí nosiť na chrbte.
http://www.sacred-texts.com/egy/rtae/rtae05.htm
Kde tu však nájsť nejaké styčné body s biblickým príbehom o Ježišovi?

-Horus sa vraj narodil zázračným spôsobom z panny Isis (tvrdí Zeitgeist):
Na rozdiel od Ježiša však jeho matka nebola obyčajný človek, ale bohyňa, jej syn Horus bol plodom incestu s vlastným bratom a čo treba zdôrazniť, počatie bolo dielom jej rúk a iniciatívy, pretože jej brat Osiris bol v tom čase už mŕtvy (čo teda zaváňa čistou nekrofíliou). Navyše mechanizmus počatia je popísaný pomerne biologicky, čiže po počatí samozrejme nezostala pannou (ak ňou predtým vôbec bola, keďže staré texty o tom mlčia)...

Oproti tomu Ježišovo počatie popisuje Evanjelium podľa Lukáša 1:26 takto:

“ V šiestom mesiaci poslal Boh anjela Gabriela do galilejského mesta, ktoré sa volá Nazaret, k panne zasnúbenej mužovi z rodu Dávidovho, menom Jozefovi. A meno panny bolo Mária. Anjel prišiel k nej a povedal: „Zdravas', milosti plná, Pán s tebou.“ Ona sa nad jeho slovami zarazila a rozmýšľala, čo znamená takýto pozdrav. Anjel jej povedal: „Neboj sa, Mária, našla si milosť u Boha. Počneš a porodíš syna a dáš mu meno Ježiš. On bude veľký a bude sa volať Synom Najvyššieho. Pán Boh mu dá trón jeho otca Dávida, naveky bude kraľovať nad Jakubovým rodom a jeho kráľovstvu nebude konca.“ Mária povedala anjelovi: „Ako sa to stane, veď ja muža nepoznám?“ Anjel jej odpovedal: „Duch Svätý zostúpi na teba a moc Najvyššieho ťa zatieni. A preto aj dieťa bude sa volať svätým, bude to Boží Syn. Aj Alžbeta, tvoja príbuzná, počala syna v starobe. Už je v šiestom mesiaci. A hovorili o nej, že je neplodná! Lebo Bohu nič nie je nemožné .“ Mária povedala: „Hľa, služobnica Pána, nech sa mi stane podľa tvojho slova.“ Anjel potom od nej odišiel. “

-Obe deti sa museli po narodení skrývať v Egypte (tvrdí Zeitgeist)...
Každé z nich však pred niekým iným. Horusa skrývala matka Isis pred jeho žiarlivým strýkom Sethom, vrahom jeho otca Osirisa, kým Mária skrývala Ježiša pred cudzím vládcom, kráľom Herodesom, ktorý sa rovnako ako Seth obával o svoj trón. Ježiš sa však s Herodesom nikdy nestretol vo vzájomnom zápase, jednoducho rodičia v Egypte počkali kým Herodes sám umrie.

-Obaja zomreli a boli vzkriesení (tvrdí Zeitgeist)...
Horus patrí do panteónu starovekých božstiev, ktoré mytológia spája so smrťou a vzkriesením. Nikdy však nebol odsúdený na smrť ľuďmi a ukrižovaný a neležal ani deň v hrobe. Musel čeliť smrti ešte ako malé dieťa, pretože Seth sa dozvedel kde sa skrýva a poslal k nemu škorpióna menom Uhat, ktorý dieťa v neprítomnosti matky bodol a usmrtil. Keď sa Isis vrátila a našla ho mŕtveho, spustila taký nárek, že to vzbudilo záujem ľudí i bohov. Jeden z bohov, Thoth, k nej prišiel, aby ju utešil a keď videl jej zúfalstvo, pomocou mocných zaklínadiel spôsobil, že z chlapca jed vyšiel a on ožil. Od tých čias bol Horus pod ochranou všetkých egyptských bohov, vrátane toho najvyššieho (slnečného boha Ra), ktorí sa zaviazali, že sa mu už nikdy nič podobné nestane. A veru smrť už Horusovi nikdy neskrížila cestu...
http://www.sacred-texts.com/egy/leg/leg11.htm
Aký úplne odlišný je však Ježišov príbeh...

Evanjelium podľa Lukáša:

Lk 23-33
„Keď prišli na miesto, ktoré sa volá Lebka, ukrižovali jeho i zločincov: jedného sprava, druhého zľava. Ježiš povedal: „Otče, odpusť im, lebo nevedia, čo robia.“ Potom hodili lós a rozdelili si jeho šaty. Ľud tam stál a díval sa. Poprední muži sa mu posmievali a vraveli: „Iných zachraňoval, nech zachráni aj seba, ak je Boží Mesiáš, ten vyvolenec.“ Aj vojaci sa mu posmievali. Chodili k nemu, podávali mu ocot a hovorili: „Zachráň sa, ak si židovský kráľ!“ Nad ním bol nápis: „Toto je židovský kráľ.“

Lk 23-44
„Bolo už okolo dvanástej hodiny a nastala tma po celej zemi až do tretej hodiny popoludní. Slnko sa zatmelo, chrámová opona sa roztrhla napoly a Ježiš zvolal mocným hlasom: „Otče, do tvojich rúk porúčam svojho ducha.“ Po tých slovách vydýchol.“

Lk 23-55
„Tu istý muž menom Jozef, člen rady, dobrý a spravodlivý človek z judejského mesta Arimatey, ktorý nesúhlasil s ich rozhodnutím ani činmi a očakával Božie kráľovstvo, zašiel k Pilátovi a poprosil o Ježišovo telo. Keď ho sňal, zavinul ho do plátna a uložil do vytesaného hrobu, v ktorom ešte nik neležal. Bol Prípravný deň a už sa začínala sobota. Odprevádzali ho ženy, ktoré s ním prišli z Galiley. Pozreli si hrob aj to, ako uložili jeho telo. Potom sa vrátili domov a pripravili si voňavé oleje a masti. Ale v sobotu zachovali podľa prikázania pokoj.“

Lk 24-1
„V prvý deň týždňa zavčas ráno prišli k hrobu a priniesli voňavé oleje, čo si pripravili. Kameň našli od hrobu odvalený, vošli dnu, ale telo Pána Ježiša nenašli. Ako nad tým rozpačito uvažovali, zastali pri nich dvaja mužovia v žiarivom odeve. Zmocnil sa ich strach i sklonili tvár k zemi. Ale oni sa im prihovorili: „Prečo hľadáte živého medzi mŕtvymi? Niet ho tu. Vstal z mŕtvych. Spomeňte si, ako vám povedal, keď bol ešte v Galilei: »Syna človeka musia vydať do rúk hriešnych ľudí a ukrižovať, ale on tretieho dňa vstane z mŕtvych.«“ Tu sa rozpamätali na jeho slová, vrátili sa od hrobu a toto všetko zvestovali Jedenástim i všetkým ostatným. Bola to Mária Magdaléna, Jana a Mária Jakubova. A s nimi aj iné to rozprávali apoštolom. Ale im sa zdali tieto slová ako blúznenie a neverili im. No Peter vstal a bežal k hrobu. Keď sa nahol dnu, videl tam len plachty. I vrátil sa domov a čudoval sa, čo sa stalo.“

Ježiš teda nenašiel žiadneho zástancu, bol odsúdený a popravený na kríži ako zločinec, ibaže na tretí deň po svojej smrti sám zo svojej moci vstal z mŕtvych. Niet tu ani zmienky o tom, že by mu niekto pomáhal svojimi zaklínadlami a zachraňoval ho...
Navyše ten najpodstatnejší rozdiel spočíva v samotnom zmysle smrti a vzkriesenia. Kým u Horusa išlo o nepríjemné nešťastie/nehodu v dlhodobom zápase so strýkom bez akéhokoľvek spasiteľského kontextu, u Ježiša išlo o vedomú, dobrovoľnú obeť, ktorú priniesol za záchranu/spásu ľudí. Súvis medzi nimi teda nie je absolútne žiadny.

-Obaja boli považovaní za záchrancov-spasiteľov (tvrdí Zeitgeist)...
V tomto bode akákoľvek teoretická podobnosť medzi ich osudmi, hoci sa už ukázala ako iluzórna, naozaj končí. Horus, pomstiteľ smrti svojho božského otca Osirisa nabral spasiteľské črty až v neskoršom období egyptskej histórie, keď absorboval úlohu dovtedy pripisovanú lokálnemu božstvu Shedovi, ktorý bol zobrazovaný, ako mladý princ premáhajúci hady, levy a krokodíly. Horus sa etabloval skôr ako ochranca pred nešťastím (zlým osudom) a jeho obraz fungoval, ako ochranný amulet. Pojem spasiteľ v židovsko-kresťanskom zmysle egyptské náboženstvo nepoznalo. Oproti tomu Ježiš vystupoval ako Spasiteľ od začiatku. Jeho slová a činy boli zamerané na jediný cieľ, spásu a záchranu ľudí. V čom mala tato spása spočívať, osvetľujú nasledujúce úryvky z Nového zákona...

Evanjelium podľa Jána:

Jn 7-11
“Ja som prišiel, aby mali život a aby ho mali hojnejšie. Ja som dobrý pastier. Dobrý pastier položí svoj život za ovce.“

Jn 7-17
“Otec ma preto miluje, že ja dávam svoj život, a zasa si ho vezmem. Nik mi ho neberie, ja ho dávam sám od seba. Mám moc dať ho a mám moc zasa si ho vziať. Taký príkaz som dostal od môjho Otca.“

Jn 17-1
„Keď to Ježiš povedal, pozdvihol oči k nebu a hovoril: „Otče, nadišla hodina: Osláv svojho Syna, aby Syn oslávil teba, tak, ako si mu dal moc nad každým telom, aby všetko, čo si dal ty jemu, im darovalo večný život. A večný život je v tom, aby poznali teba, jediného pravého Boha, a toho, ktorého si poslal, Ježiša Krista.“

Jn 18-33
“Pilát opäť vošiel do vládnej budovy. Predvolal si Ježiša a spýtal sa ho: „Si židovský kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Hovoríš to sám od seba, alebo ti to iní povedali o mne?“ Pilát odvetil: „Vari som ja Žid? Tvoj národ a veľkňazi mi ťa vydali. Čo si vykonal?“ Ježiš povedal: „Moje kráľovstvo nie je z tohto sveta. Keby moje kráľovstvo bolo z tohto sveta, moji služobníci by sa bili, aby som nebol vydaný Židom. Lenže moje kráľovstvo nie je stadiaľto.“ Pilát mu povedal: „Tak predsa si kráľ?“ Ježiš odpovedal: „Sám hovoríš, že som kráľ. Ja som sa na to narodil a na to som prišiel na svet, aby som vydal svedectvo pravde. Každý, kto je z pravdy, počúva môj hlas.“


Evanjelium podľa Matúša:

Mt 26-26
„Pri večeri vzal Ježiš chlieb a dobrorečil, lámal ho a dával učeníkom, hovoriac: „Vezmite a jedzte: toto je moje telo.“ Potom vzal kalich, vzdával vďaky a dal im ho, hovoriac: „Pite z neho všetci: toto je moja krv novej zmluvy, ktorá sa vylieva za všetkých na odpustenie hriechov.“

Nejedná sa teda v Ježišovom prípade o nastolenie akejsi spravodlivosti v zmysle rodinnej vendetty o akú sa celý život snažil Horus, ani o ochranu pred nešťastím, chorobou či nebezpečenstvom, ktorú predstavoval Horus/Shed, ako nejaký talizman. Ježišovo poslanie, tak ako ho predstavujú originálne staroveké texty, spočívalo v sprostredkovaní večného života tým, ktorí v neho uveria a vo vedomom obetovaní vlastného života, aby tým čo sa odvolajú na jeho čin, mohlo byť odpustené, resp. aby mohlo byť zničené zlo (hriech), ktoré spôsobili. Neznamená to, že zlo, ktoré človek spôsobí, je Ježišovou obeťou bagatelizované. Zlo zostáva zlom stále. Ježišova dobrovoľná obeť však ustanovila a spečatila tzv. Novú zmluvu medzi Bohom a ľuďmi a umožnila človeku očistenie/oslobodenie od zla, ktoré je v ňom, pretože odpustenie mu dáva novú šancu začať lepšie. Odpustenie predstavuje koncept vďaka ktorému, môžeme prekonať samých seba...

Bez možnosti odpustenia zostáva človeku iba odsúdenie, či už Bohom, alebo ľuďmi. Ježišove odpustenie prináša alternatívu, že je možné aj to zlé pretvoriť na dobré. Prináša teda zo sebou nádej pre všetkých. Ježiš však neostal len pri odpustení medzi Bohom a ľuďmi. On svojich stúpencov učil, že rovnako ako Boh, aj oni musia byť ochotní odpustiť ľuďom ak vidia, že hriešnik sa úprimne kajá a chce odčiniť zlo ktoré spáchal. Niečo také bolo úplne novátorské, pretože dovtedy sa chyby neodpúšťali. Platilo „oko za oko, zub za zub“. Ten kto prekročil zákon, či už náboženský, alebo svetský, podliehal tvrdému trestu či pomste a nebolo pre neho záchrany. Niečo z tejto nemilosrdnej spravodlivosti prežíva aj dnes v primitívnych spoločnostiach vo forme krvnej pomsty. Keďže však oplácanie zlého zlým generuje len ďalšie zlo, jediným spôsobom, ako prerušiť tento neúprosný kolobeh je práve milosrdné odpustenie. Zvlášť keď si dobre uvedomujeme, že všetci občas zlyhávame. To je niečo, čo v Horusovom príbehu úplne absentuje. Ježišovo náboženské posolstvo však obsahuje oveľa viac vrstiev než som zatiaľ načrtol. Titul „Baránok Boží“, ktorý prislúcha v náboženských dejinách iba Ježišovi, obsahuje v sebe hlbokú židovskú symboliku. Baránok bol u starozákonných Židov najuznávanejším obetným zvieraťom. Už Abrahám obetoval Bohu na improvizovanom oltári baránka namiesto svojho syna Izáka. Na židovský sviatok Pesach bolo podľa Biblie ustanovené, aby Židia jedli pečeného baránka a jeho krvou v Egypte označili svoje domy. A práve v predvečer židovského Pesachu Ježiš obetoval Bohu svoj život, ako takýto „obetný baránok“ na ďalšom improvizovanom oltári, ktorým bol popravčí kríž, aby „Izák“ (človek) zostal žiť.

- Čo sa týka Horusa, ten nebol nikdy napriek tvrdeniam filmu Zeitgeist pokrstený, nemal žiadnych učeníkov (nemal ani žiadne učenie, veď bol bojovník), nikdy nebol ukrižovaný, lebo taký trest v Egypte nepoznali a nevstal po troch dňoch z mŕtvych. Nikde som nenašiel ani zmienku o nejakých troch mudrcoch, ktorý by sa mu niekedy poklonili.
Horusovým znamením bolo Oko o ktoré podľa legendy prišiel v zápase zo Sethom, to Oko bolo znakom obete jeho synovskej lásky, ktorú priniesol v snahe pomstiť otca. Horusovo Oko bolo znakom, ktorý sa maľoval v pyramídach, domoch či lodiach na ochranu pred zlom. Horus ako vládca Egypta bol prirodzeným ochrancom faraónov a patrónom egyptského štátu. Jeho prvou podobizňou bol Sokol.
Ježišovým znamením však bol od začiatku kríž, ako nástroj jeho umučenia a smrti, no zároveň nástroj spásy, pretože na ňom priniesol obeť, ktorá ľuďom dáva možnosť večného života a očistenia od zla. Horus priniesol život len svojmu otcovi Osirisovi, ktorý sa stal vládcom egyptského podsvetia a verilo sa, že rovnako zabezpečí život aj zosnulým kráľom/faraónom na druhom svete. Všetci, ktorí v Egypte túžili po vzkriesení, a šťastnom živote po smrti, mali Horusa a Osirisa vo veľkej úcte. Horus nikdy nemal prívlastok Baránok Boží, alebo Dobrý pastier hoci to Zeitgeist tvrdí. Skôr v starých legendách nájdeme mená, ako Horus Starší, Mladší, Dieťa, Veľký, Pomstiteľ, atď...
Je teda možné na základe vyššie uvedeného vyhlásiť, že egyptský boh Horus bol priamou predlohou života Ježiša Krista? Ja si myslím, že určite nie...


III. Ježiš a Attis

Ďalším údajným mýtickým predobrazom Ježiša Krista bol vraj istý Attis, ktorého kult sa v Stredomorí rozšíril pôvodne z Malej Ázie, presnejšie z oblasti Frýgie (dnes Turecko). Zeitgeist tvrdí, že Attis sa narodil 25.12. panne Nane, bol ukrižovaný ako Kristus a za tri dni údajne vstal z mŕtvych. Verejná encyklopédia však rozpráva iný príbeh. Podľa starogréckeho autora Pausania (2.stor n.l.) Attis vzišiel s náhodného spojenia miestneho démona Agdistisa a Nany, dcéry riečneho boha Sangaria. Agdistis bol niečo ako hermafrodit (muž i žena v jednom) a olympskí bohovia sa ho obávali. Odsekli mu teda mužský orgán a odhodili ho. Na mieste kde dopadol, vyrástol z neho mandľovník. Nana, ktorá išla raz okolo, odtrhla z neho jednu mandľu a položila si ju do lona. Mandľa náhle zmizla a ona otehotnela. Keď sa Attis narodil, Nana ho opustila a miesto nej sa o neho staral nejaký cap. Keď chlapec vyrástol, bol veľmi pekný, dlhovlasý. Zaľúbil sa do neho jeden z jeho vlastných rodičov, démon Agdistis, u ktorého po kastrácii prevážil ženský prvok a vystupoval odvtedy pod menom Kybelé. Kybelé bola známa a dlho uctievaná v Malej Ázii, ako bohyňa Matka, zbožštená zem, resp. personifikovaný vrch pri meste Pessinos.Nevlastní rodičia však vybrali Attisovi inú nevestu. Mala sa ňou stať dcéra pessinského kráľa. V deň svadby, počas svadobnej piesne sa na mieste zjavila Kybelé/Agdistis v celej svojej božskej moci a mladý Attis z toho na mieste zošalel a sám sa vykastroval. Kybelé však následne oľutovala svoj čin a prihovorila sa u Dia, aby Attisovo mŕtve telo nikdy nezhnilo a nerozpadlo sa. Attisov „príklad“ bol neskôr základom kultu tzv. Korybantov, eunuchov, ktorí sa zasvätili bohyni Kybelé.
http://en.wikipedia.org/wiki/Attis
Je v tejto divokej story niečo, čo by aspoň vzdialene pripomínalo Ježišov príbeh?
Sotva...


IV. Ježiš a Krišna

Ďalším vzorom pre zrod Ježišovho „mýtu“, mal byť vraj indický boh Krišna. Podľa autorov filmu sa narodil panne Devákí a hviezda na východe vraj oznamovala jeho príchod. Jeho učeníci vraj robili zázraky a po smrti vstal údajne z mŕtvych...
Skutočne?

Podľa staroindických eposov bol Krišna ôsmym synom Vásudévu a jeho druhej manželky, princeznej Devákí...(panna po 7 deťoch?) Narodil sa tajne vo väzení, kde jeho rodičov držal zlý uzurpátor, kráľ Kamsa, ktorý sa vlády v kráľovstve Mathura zmocnil násilím, keď zvrhol predošlého panovníka Ugrasénu. Podľa proroctva mal syn jeho príbuznej, princeznej Devákí raz zabiť jeho samého. Preto Kamsa držal oboch pod dozorom a každé dieťa, ktoré sa im tam narodilo dal zabiť. Takto skončilo prvých 6 detí väzneného páru, siedme dieťa (syn Balarama) sa podarilo zachrániť tak, že ho vo svojej maternici donosila prvá manželka Vásudévu, princezná Rohini. Ôsmym synom bol Krišna, ktorý bol podľa Bhagavata Purány údajne počatý „mentálnym prenosom“ z mysle Vásudévu do maternice Devákí...(neviem prečo takto, keď predtým to robili prirodzene). Žiadna „hviezda na východe“ neoznamovala nikomu jeho narodenie. Aby sa chlapec zachránil pred istou smrťou, rodičia ho dali tajne vyniesť z cely a zverili ho na výchovu istým chovateľom dobytka vo Vrindavane. Tam sa vyznamenal na jednej strane, ako mazaný zlodej a lapaj a na druhej strane, ako nepremožiteľný bojovník proti démonom a vrahom, ktorých Kamsa vysielal, aby ho zabili. Urobil aj niekoľko bizarných zázrakov, aby sa preslávil a ochránil ľudí z Vrindavany (medzi ktorými vyrástol) pred rôznymi nebezpečenstvami. Podstatné však bolo, že na konci všetkého sa vyplnilo staré proroctvo a on zabil nenávideného Kamsu a na uvoľnený trón Mathury znova vrátil pôvodného kráľa Ugrasénu. Počas svojho života na dvore zažil ešte všeličo, ale jeho záver bol neveselý. V bratovražednom boji počas slávnosti bola vyhladená skoro celá jeho rodina a i jeho starší brat Balarama vidiac tú spúšť pomocou jógy spáchal samovraždu. Krišna sa potom utiahol do lesa, kde si sadol pod strom a zotrval v meditácii. Podľa jednej verzie odtiaľ vystúpil na nebesia (teda nikdy nezomrel), kým podľa druhej ho zabil omylom vystrelený šíp lovca naháňajúceho jelene...(čiže zomrel a vystúpil až potom do neba).
http://en.wikipedia.org/wiki/Krishna
Mohol byť teda vzorom pre autorov Biblie? Veru sotva...


V. Ježiš a Dionýzos

Ďalším z údajných vzorov bol vraj grécky boh Dionýzos, ktorý sa mal narodiť 25.12. panne, bol vraj cestujúci učiteľ, menil vodu na víno a po smrti vraj vstal z mŕtvych... Nazývali ho údajne Kráľ kráľov, Alfa a Omega, boží syn, atď.
A ako to teda bolo?
Dionýzovým otcom bol najvyšší boh gréckeho panteónu Zeus, ktorý bol notoricky neverný svojej božskej manželke Hére a vyhľadával sexuálne dobrodružstvá s inými bohyňami aj ľuďmi. V tomto prípade mu padla do oka Semelé, dcéra kráľa Kadma z Théb. Semelé s ním otehotnela a pritom vôbec nevedela kto je skutočne otcom dieťaťa, pretože Zeus na tieto príležitosti využíval ľudskú podobu a vystupoval inkognito. Dionýzova matka teda rozhodne nebola panna! Diova manželka Héra sa to však aj tak dozvedela (ako vždy) a rozhodla sa im obom pomstiť. Presvedčila Semelé, aby svojho milenca donútila odhaliť jeho pravú identitu, lebo ju vraj klame. Zeus sa bránil, ale nakoniec súhlasil. Ukázal sa Semelé v celej svojej moci, čo však bolo pre smrteľníka nezlučiteľné so životom. A zvedavá Semelé to ani neprežila. Zeus však zachránil z nej svojho ešte nenarodeného syna Dionýza, umiestnil ho v stehne (najstarší typ inkubátora) a keď bol chlapec dosť veľký aby prežil, zveril ho do výchovy bohu Hermovi, alebo podľa inej verzie nymfám (vílam).
Museli ho vychovávať ako dievča, aby ho žiarlivá Héra nenašla. Keď vyrástol na atraktívneho mladíka, objavil tajomstvo výroby vína. Lenže Héra ho našla a pripravila o rozum, takže sa bezcieľne túlal po svete. Vo Frýgii ho však vyliečila miestna bohyňa Kybelé (o ktorej sme už počuli) a on odvtedy chodil po svete a učil ľudí dorábať víno...(cestujúci učiteľ). Prežil veľmi dobrodružný život, plný mileneckých vzťahov s mužmi i ženami a ďalekých ciest. Tomu kto si ho ctil sa odmenil rôznymi dobrodeniami, tomu kto si ho nevážil, lebo navonok bol ako človek, sa vždy kruto pomstil. Takí ľudia väčšinou skončili hroznou smrťou. Ako boh vína, šialenstva, pitia a divokosti, založil skupinu svojich nasledovníčok (bakchantiek), ktorých orgie boli povestné v celom Stredomorí.

Tajné stretnutia jeho uctievačov musel dokonca zakázať samotný rímsky Senát v r.186 pred n.l. v obavách z narušenia verejného poriadku a politického systému. Dionýzos, ako syn najvyššieho boha Dia (Zeus) podľa tejto verzie nikdy neokúsil skutočnú smrť hoci bol párkrát v podsvetí, aby odtiaľ vyslobodil niekoľko ľudí, medzi nimi i svoju matku Semelé. Existuje však aj iná verzia príbehu (tzv. krétska), ktorá hovorí, že bol synom Dia a bohyne Persephony a keď bol dieťa, poslala Héra bájnych Titanov, aby ho roztrhali na kusy. Tým sa to temer aj podarilo a jeho telo už mali skoro zjedené, keď jeho otec Zeus zachránil aspoň srdce z ktorého syna obnovil - znovuzrodil vložením do maternice Semelé. Takže by sa dalo povedať, že ho „vzkriesil“. Opäť bol teda potrebný zásah niekoho iného, ako v prípade Horusa, či Attisa...
Týchto par mýtických udalostí (božský otec, vzťah k vínu, znovuzrodenie po roztrhaní Titanmi) však stačilo „znalým“ autorom Zeitgeistu, aby ho zaradili po boku Ježiša Krista...
Dionýzovi navyše nikdy neboli pripisované tituly, aké spomína Zeitgeist. Bol svojimi ctiteľmi oslovovaný, ako Vládca, Pán, Darca nemiešaného vína, Osloboditeľ, S guľami, Divý, Falošný, Úplne skrytý... Teda žiadny Kráľ kráľov, Alfa a Omega, alebo dokonca Jediný boží syn (veď Zeus mal synov kopec)...
http://en.wikipedia.org/wiki/Dionysus
Skutočne je teda Dionýzov život obrazom Krista? Ani náhodou...


VI. Ježiš a Mithra

Ďalším údajným pravzorom mal byť staroveký boh Mithra...
Narodil sa vrah panne, 25.12., mal vraj 12 učeníkov a robil zázraky. Tri dni vraj ležal po smrti v hrobe a potom vstal z mŕtvych. Jeho sviatok sa slávil v nedeľu...(tvrdí Zeitgeist).

Aká je skutočnosť?
Je šokujúce, ako málo sa o tomto kulte naozaj vie a aké ďalekosiahle závery z toho dokážu niektorí napriek tomu vyvodiť. Mithraizmus je jedno z najmenej prebádaných náboženstiev Stredomoria o ktorom sa zachovalo minimum spoľahlivých sprav. Nezachovali sa žiadne „sväté“ knihy, ktoré by opisovali základné články tejto viery, ani žiadny komplexný mýtus, ako v prípade božstiev spomínaných v predošlých kapitolách. Všetko čo o tomto kulte vieme, sa dá vyjadriť pár vetami. Mithra sa v prvom rade zrodil zo skaly a nie z človeka (nieto ešte z panny). Podľa obrazov na kamenných reliéfoch medzi jeho záslužné činy patrilo rituálne zabitie Býka, nad ktorého telom usporiadal oslavný tanec. K nemu sa pridalo aj Slnko, ktoré sa víťazovi nad Býkom, Mithrovi najprv pokorilo (Slnko tam pred ním kľačí) a potom došlo k akejsi dohode, alebo zmiereniu, keďže si na starých reliéfoch podávajú ruky. Spoločná hostina Mithru a Slnka dala základ podávaniu rituálneho jedla počas tajných mithraistických obradov. V každom prípade sa však nikde nepíše, že by sa Mithra narodil z panny, alebo žeby sa vôbec narodil 25.12., pretože všetky stopy skôr ukazujú, že mal sviatky počas letného slnovratu, nie zimného. A absolútne niet dôkazu, že by mal nejakých „učeníkov“ a že by niekedy tri dni ležal v hrobe a nebodaj potom vstal z mŕtvych...
V záznamoch existujú tri božstvá s menom Mitra, Mithra a Mithras o ktorých vzájomnom prepojení sa vedú medzi odborníkmi spory, ale pre žiadne z týchto božstiev neplatia tézy podávané filmom Zeitgeist.
http://en.wikipedia.org/wiki/Mithras

Mohol byt teda Mitra, Mithra či Mithras predobrazom Ježiša Krista? Ani náhodou!
Zeitgeist nám teda predstavil zaujímavé defilé svetových mýtov o rôznych božstvách, ktoré spájajú niektoré spoločné črty. Vo väčšine prípadov ide o normálne (sexuálne) splodených bohov, ktorí prešli nejakým spôsobom smrťou a po nej sa stali nesmrteľnými. Ako však bolo vidieť, ani jedného z nich nemožno dať automaticky za vzor Ježiša Krista, či už ide o priebeh deja, ale hlavne čo sa týka samotného zmyslu zrodenia či smrti. Drvivá väčšina z týchto „vzorov“ sa nenarodila z panny, nikto nebol ukrižovaný, ani pochovaný 3 dni, nikto nevstal z mŕtvych vlastnou „silou“ a obeta/spása, ako zmysel ich smrti sa určite neobjavila ani v jednom prípade. Pre každého z nich bola smrť obyčajným životným nešťastím s čisto ľudskými črtami, z ktorého sa potom za pomoci iných dostali. Rozdielov je teda oveľa viac než podobností... Škoda, že film o tom nemá záujem hovoriť pravdu....


VII. Ježiš a Vianoce

Je poučné sledovať, ako sa autori Zeitgeistu usilovne snažili manipuláciou faktov ľudí zmiasť a ohlúpnuť. Jedným z najviditeľnejších prípadov je podanie informácie o samotnom údajnom dátume Ježišovho narodenia. Podľa Zeitgeistu Biblia o jeho narodení hovorí „astrologickým“ jazykom. Ježiš sa narodil 25.12. vraj preto, lebo hviezda Sírius sa v ten deň zoradí s tromi najjasnejšími hviezdami súhvezdia Orión do jednej priamky a spolu vraj ukazujú miesto východu slnka. Nie som astronóm a neviem či je takáto konštelácia hviezd reálna. Čo však viem určite je, že Biblia vôbec NEHOVORÍ, že by sa Ježiš Kristus narodil 25.12.! Ktokoľvek, kto si dá tú námahu a prečíta si úvodné pasáže Nového zákona, zistí, že v texte nie je ŽIADNY dátum jeho narodenia. Podľa biblického popisu jednotlivých reálií je v skutočnosti dosť nepravdepodobné, aby sa Ježiš narodil v decembri. Nevedeli ste? To len preto, že ste videli film o knihe, ktorú vôbec nepoznáte a autorom Zeitgeistu, ste parádne naleteli...
Nie náhodou v tomto prípade nedokázali uviesť žiadny biblický citát, hoci v iných prípadoch s nimi vôbec nešetria. A tak zúfalo sa snažili vymenovať množstvo bohov s „rovnakým“ dátumom narodenia... Toľko práce úplne nanič... ;-)

Prečo teda kresťania oslavujú Vianoce 25.decembra?
V krátkosti preto, že sa tento symbolicky dátum stal medzi nimi najpopulárnejším. Nebolo to tak ale od začiatku. Vianoce ako samostatný sviatok sa dlho neoslavovali, resp. boli považované len za určitý pamätný deň. Oveľa významnejším sviatkom spojeným s Ježišovým narodením bol sviatok Zjavenia Pána, slávený 6.januára. Dlho neexistoval žiadny ustálený dátum Vianoc a jednotlivé kresťanské komunity si ho pripomínali rôzne. Napríklad v r.200 n.l. písal Klement Alexandrijský o skupine egyptských kresťanov, ktorá slávila Ježišove narodenie 20.mája. Až Sextus Julius Africanus vo svojom diele Chronographai z r.221 n.l. navrhoval, aby sa za deň Ježišovho počatia považoval deň jarnej rovnodennosti, ktorým bol v rímskom kalendári 25.marec. Tým pádom vychádzal po normálnej 9 mesačnej gravidite 25.december, ako deň jeho narodenia. Než sa však tento dátum ujal, muselo prejsť veľa času. Ešte v roku 243 n.l. kalendár kresťanských sviatkov De Pascha Computus udával 28.marec, ako deň Ježišovho narodenia. V r.245 n.l. veľký kresťanský filozof Origenes z Alexandrie ešte písal, že „len hriešnici (ako faraón a Herodes) oslavovali svoje narodeniny“. A v r.303 n.l. sa kresťanský spisovateľ Arnobius smial z pohanského oslavovania narodenín bohov. Najstarší záznam o slávení Vianoc kresťanmi 25.decembra pochádza z iluminovaného rímskeho rukopisu s názvom Chronograph, ktorý v r.354 n.l. zachytával zoznam zavedených kresťanských sviatkov.

Odvtedy sa tento symbolický dátum pomaličky vžíval do praxe v západnej časti ríše, kým vo východnej dávali a v podstate stále dávajú prednosť 6.januáru. Istá časť odborníkov sa prikláňa aj k tomu, že motiváciou pre voľbu tohto dátumu boli existujúce zimné pohanské sviatky (Saturnálie 17.-23.dec. a Dies natalis Solis Invicti 25.12.). Určite široká popularita týchto sviatkov zohrala dôležitú úlohu pri hľadaní vhodného dátumu v kresťanskej cirkvi. Dnešná kresťanská tradícia sa však vyvíjala nezávisle, vlastnou cestou. Proti pokusom autorov Zeitgeistu stotožniť Ježiša Krista s kultom Slnka hovorí samotná Biblia aj verejné názory mienkotvorných kresťanských lídrov.
Napr. Tertullián (Apol., 16; cf. Ad. Nat., I, 13; Orig. c. Cels., VIII, 67, etc), „slnko nie je kresťanským Bohom“.
sv. Augustín (Tract xxxiv, in Joan. In P.L., XXXV, 1652),
sv. Lev I. (Serm. xxxvii in nat. dom., VII, 4; xxii, II, 6 in P.L., LIV, 218 a 198).
http://www.newadvent.org/cathen/03724b.htm
http://en.wikipedia.org/wiki/Christmas


VIII. Ježiš a Veľká noc

Medzi najnezmyselnejšie špekulácie Zeitgeistu patria tézy, že Ježišova smrť a zmŕtvychvstanie boli údajne odpozorované zo správania Slnka, ktoré počas zimného slnovratu zostáva tri dni akoby „mŕtve“ od 22.12. - 24.12. a potom 25.12. začína znova stúpať k oblohe. Že je to úplný nezmysel je myslím z predchádzajúceho textu jasné. Táto fantazmagória je o to smiešnejšia, že na Vianoce si predsa kresťania pripomínajú Ježišove narodenie a nie jeho smrť – Veľkú noc! Tá sa slávi až na jar počas ktorej nie je slnko žiadne tri dni „mŕtve“.
Ďalší nezmysel Zeitgeistu súvisí práve s Veľkou Nocou, ktorú chcú jeho autori spojiť s dňom jarnej rovnodennosti, pretože od neho sú dni dlhšie, ako noci. To by však museli z uctievania „slnečného“ božstva obviniť aj starozákonných Židov. Kresťanská Veľká noc predsa kopíruje židovský sviatok Pesach, ktorým si Židia pripomínajú tzv. Pánov prechod počas ktorého bolo usmrtené všetko prvorodené v Egypte. Bola to jedna z rán, ktoré Boh uštedril Egypťanom pre neochotu prepustiť židovský národ z otroctva. V predvečer tejto židovskej Veľkonočnej soboty bol Ježiš predsa ukrižovaný a nasledujúci deň po sobote, teda v prvý deň židovského týždňa vstal z mŕtvych. O nejakej astronomicko-astrologickej inšpirácii preto nemôže byť ani reči.

Jarná rovnodennosť hrala u Židov úlohu len do tej miery, aby dokázali určiť začiatok svojho kalendárneho roka, ktorý začínal práve na jar a mohli vypočítať správny deň sviatku Pesach. Môže však mať tento starobylý sviatok niečo s tým, že zjari sa dni predlžujú? Vzhľadom na vyššie uvedené fakty sotva...
http://en.wikipedia.org/wiki/Passover


IX. Ježiš a astrológia?

To že autori filmu chceli z Biblie za každú cenu urobiť astrologickú knihu dokazuje ich vlastný „najjasnejší“ dôkaz! Veď vraj 12 Ježišových učeníkov predstavuje 12 súhvezdí zverokruhu a číslo 12 sa v Biblii často spomína. Hovorí však Biblia o nejakom zverokruhu, pripadne nejakých súhvezdiach? Absolútne nie... Tí čo to tvrdia, nedokázali uviesť jediný citát čo by to dokazoval. Veď prečo by sa aj snažili, keď počítajú s tým, že ich diváci tu „astrologickú“ Bibliu ani nepoznajú, lebo sa im možno zdala príliš hrubá na to, aby ju čítali...
Zato sú tam iné veci, ktoré zmysel počtu apoštolov vysvetľujú prirodzenejšie:

Evanjelium podľa Lukáša, 22:24
„Vy ste vytrvali so mnou v mojich skúškach a ja vám dám kráľovstvo, ako ho môj Otec dal mne, aby ste jedli a pili pri mojom stole v mojom kráľovstve, sedeli na trónoch a súdili dvanásť kmeňov Izraela.“

Izrael bolo osobné meno, ktoré dostal v Biblii od Boha židovský praotec Jakub. Ten mal dvanásť synov z ktorých sa neskôr vyvinulo dvanásť izraelských kmeňov.
Mená Jakubových synov a zároveň izraelských kmeňov sú tieto:
Ruben, Simeon, Levi, Júda, Dan, Neftali, Gad, Aser, Isachar, Zabulon, Jozef a Benjamín...
Žeby podľa nich, alebo podľa apoštolov pomenovali niektoré zo súhvezdí zverokruhu? Ani náhodou...
Rovnako veľmi úsmevne vyzerá až zúfalá snaha „spojiť“ Ježišovu matku Máriu zo súhvezdím Panna. Pekne tu vidieť, ako si autori filmu dokážu nič netušiac sami protirečiť. Zeitgeist tvrdí, že symbolom pre Pannu bolo písmeno M. Preto vraj muselo meno Ježišovej "mýtickej" matky začínať na toto písmeno. Veď aj Adonisova matka sa volala Myrra, Buddhova matka zase Maya. Zabudli však, že o pár sekvencií predtým nám rozprávali o Horusovej matke Isis, o Attisovej matke Nane, Krišnovej Devákí či Dionýzovej Semelé (Persephone). To všetko mali byt tiež panny, matky bohov... Platí teda prezentovaná téza? Sotva, veď sami ju predtým praktickými príkladmi vyvrátili...

Potom hovoria, že piktogram súhvezdia Panny predstavuje mladá žena držiaca snop pšenice. Pšenica rovná sa chleba čo vraj vysvetľuje, prečo sa Ježiš narodil v Betleheme (Bet-lehem = Dom Chleba). Betlehemom sa preto vraj nemyslí konkrétne miesto na zemi, ale súhvezdie Panny. Takáto iracionálna konštrukcia však nemá oporu v biblickom texte, ani v historickej realite. Vymažeme snáď kvôli autorom Zeitgeistu mesto Betlehem z mapy, alebo sa budeme tváriť, že neexistuje? Betlehem v Izraeli nezaložili, ani nevymysleli kresťania. Ten existoval dávno pred nimi. Ani Biblia nehovorí o žiadnej „astrologickej“ príčine Ježišovho narodenia v tomto malom židovskom mestečku. Miesto jeho zrodu je skôr založené na starodávnom židovskom proroctve. Už starozákonný prorok Micheáš písal o jeho budúcom význame v dobách, keď o kresťanoch nikto ešte ani nesníval:

Starý zákon, Kniha proroka Micheáša, 5-1:
„A ty, Betlehem, Efrata,
primalý si medzi tisícami Júdu;
z teba mi vyjde ten,
čo má vládnuť v Izraeli
a jeho pôvod je odpradávna,
odo dní večnosti.“

A naozaj môže niekto veriť tomu, že aj kríž, symbol kresťanov je iba kópiou „kríža zverokruhu“? Či nezomrel zakladateľ kresťanského náboženstva na kríži? Nebolo ukrižovanie známym rímskym trestom pre najťažších zločincov a otrokov? Veď napríklad aj po porážke veľkého Spartakovho povstania lemovali kríže s pribitými otrokmi cestu Via Appia až do Ríma...
Nie Biblia, ale autori Zeitgeistu, alebo presnejšie ich zdroje žijú vo svete astrológie a cez povery sa pozerajú na svet. Zakladateľ kresťanstva Ježiš Kristus a Biblia nemajú so zverokruhom a súhvezdiami absolútne nič spoločné!


X. Ježiš, "slnečné božstvo"?

Je naozaj Ježiš Kristus slnečným božstvom, ako tvrdí Zeitgeist?
Čo hovorí Biblia o slnku, mesiaci a hviezdach?

Genezis Gn1 :
„Tu Boh povedal: „Buďte svetlá na nebeskej oblohe na oddeľovanie dňa od noci! A buďte na znamenie pre obdobia, dni a roky! I buďte svetlami na nebeskej oblohe, aby ste osvetľovali zem!“ A stalo sa tak. A Boh urobil dvoje veľkých svetiel: väčšie, aby vládlo nad dňom, a menšie, aby vládlo nad nocou, a aj hviezdy. Umiestnil ich na nebeskej oblohe, aby osvetľovali zem a aby vládli nad dňom a nad nocou, a oddeľovali svetlo od tmy. A Boh videl, že je to dobré. A nastal večer, a nastalo ráno, deň štvrtý. „

Ak Boh podľa tohto textu stvoril Slnko a ostatné nebeské telesá, ako môže niekto tvrdiť, že Ježiš, Syn tohto Boha je slnečným božstvom? Židovský a kresťanský Boh je predsa tvorcom všetkých nebeských telies.

Pokračovanie na ďalšej strane ...
 

Name
Email
Comment
Or visit this link or this one